Kde je naše srdce?
Kde je naše srdce? V kom alebo v čom je ukotvené alebo skôr kto alebo čo ho unáša?
Pápež František prináša človeku, kresťanovi dnešnej doby, veľmi trefné myšlienky, ktoré doslova provokujú k zamysleniu. Rád by som sa s vami podelil o jeho nedávny príhovor o pevnom srdci, ktorý ma oslovil podobne ako ostatné jeho homílie. V tomto príhovore sa zamýšľal nad otázkou – kde je ukotvené naše srdce. Priblížil postavu sv. Pavla, ktorý evanjelizoval takpovediac „non-stop“ aj napriek mnohým nedorozumeniam a prekážkam, vyplývajúcich z jeho misijnej činnosti. Sv. otec pripomenul rôzne udalosti a najmä okolnosti, za akých sa uskutočňovali v Pavlovom živote. V čítaní zo Skutkov apoštolov (Sk 14, 5-18) môžeme vyjadriť skutočný obdiv nad evanjelizačným zápalom a nadšením svätého Pavla, ktorý mal srdce pevné, ale v permanentnom pohybe. Apoštol pohanov prichádza do Ikónia, kde sa ho pokúsili zabiť, ale on sa neponosuje. Ide evanjelizovať ďalej do oblasti Lykaónie a v mene Pána tam uzdravuje ochrnutého. Pohania, ktorí videli tento zázrak, sa domnievali, že Pavol a Barnabáš, ktorý ho sprevádza, sú bohovia Jupiter a Merkúr, ktorí zostúpili na Zem. Pavol ich presviedča, že sú obyčajní smrteľníci ako oni. Toto boli ľudské okolnosti a udalosti, v ktorých žil Pavol. Aj my sme podľa Sv. Otca unášaní rôznymi udalosťami a to za rôznych okolností, no potrebné je mať pevné srdce ako Pavol. Pápež hovorí: „My máme mnoho udalostí a okolností, každý z nás. Sme uprostred mnohých udalostí, ktoré nás posúvajú z jedného miesta na druhé. Ale prosme si o milosť, aby sme mali srdce pevné ako mal Pavol. Nesťažoval si na prenasledovanie, ale išiel sa pozrieť do iného mesta. Tam začal kázať, uzdravil chorého, uvedomujúc si, že ten muž mal dostatok viery, aby bol uzdravený. Potom upokojil ten nadšený ľud, ktorý im chcel priniesť obetu. Ohlasoval, že existuje len jeden Boh, ktorý hovorí jazykom ich kultúry. Robil jednu vec po druhej... A toto môže len pevné srdce.“ Možno si teraz aj vy hovoríte, aké ťažké až nemožné je zachovať si pevné srdce v mori všakovakých momentov nášho života. Aj by sme chceli prinášať hodnoty a myšlienky Evanjelia do tohto sveta, no zdá sa, že sme na to prislabí, možno sa rýchlo znechutíme prekážkami, ktoré vyplývajú z konkrétnych udalostí. Apoštol Pavol to mal tiež náročné, ale nevzdal sa svojej úlohy. Svedčil o Tom, ktorého zažil na ceste do Damašku. Azda sa teraz aj vy pýtate, kde mal Pavol ukotvené srdce, že dokázal urobiť toľko zmien a konfrontoval sa s toľkými situáciami správnym spôsobom? Kde spočívala neotrasiteľnosť jeho postoja? Odpoveď znie - v Duchu Svätom. Duch Svätý nám dá silu, dá nám túto pevnosť, aby sme napredovali v našom živote uprostred mnohých okolností. Ježiš nám hovorí dve veci o Duchu Svätom: ‚Naučí vás všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.‘ A práve toto sa stalo so sv. Pavlom: Naučí ho a pripomenie mu posolstvo spásy. Je to Duch Svätý, kto dáva pevnosť jeho srdcu. Pápež sa v homílii zamýšľa, ako je to s naším srdcom. Hovorí: „Na základe tohto príkladu sa môžeme pýtať: ako je to s mojím srdcom? Je to srdce, ktoré akoby tancovalo zo strany na stranu, ktoré vyzerá ako motýľ, ktorý je teraz tu, ale je neustále v pohybe? Je to srdce, ktoré sa ľaká premenlivosti života, skrýva sa a bojí sa vydávať svedectvo o Ježišovi Kristovi? Je to srdce statočné, alebo srdce, ktoré má veľa strachu a vždy sa snaží ukryť? O čo je naše srdce ustarostené? Čo je tým pokladom, na ktorý je naše srdce naviazané? Je to srdce upäté na stvorenia, na problémy, ktoré máme všetci? Je to srdce pripútané ku každodenným bôžikom, alebo je to srdce ukotvené v Duchu Svätom? „Nechám sa každou z udalostí unášať, alebo pristupujem k nim s pevným srdcom, ktoré vie, kde je? Jedine Duch Svätý dá pevnosť našim srdciam. Osoží nám uvedomiť si, že máme krásny dar, ktorý nám zanechal Ježiš, Ducha sily, rady, ktorý nám pomáha napredovať uprostred každodenných udalostí. Urobme dnes toto cvičenie a opýtajme sa, aké je naše srdce, či je pevné, alebo nie? A ak je pevné, kde je ukotvené? Vo veciach, alebo v Duchu Svätom? Bude nám to na úžitok!“
Pozn. Pane, daj nám milosť pevného srdca, ktoré sa nenechá unášať momentálnym „meinstrímom“ doby, ktorému je veľmi ľahké podľahnúť, ale sa postaví k udalostiam v Duchu Svätom. / bv /