Choď na obsah Choď na menu
 


Vyjadrenie a výzva odborníkov k rodovej ideológii a jej vplyvu na duševné zdravie detí

29. 6. 2014

Medzinárodný deň detí nie je iba oslavou a veľkolepou pripomienkou toho, že na svete sú milióny detí, ktorým sa treba venovať nielen v tento deň, ale aj počas ostatných dní v roku. Nie je iba rôznymi akciami nabitý deň. Je to aj deň vážnosti a zamyslenia nad tým, ako žijú mnohé deti, v akých podmienkach vyrastajú, či nie sú týrané, či nemusia tvrdo pracovať, nebodaj bojovať. Totiž veľa detí drží v rukách zbraň. Volajú ich aj diamantoví vojaci, ktorých verbujú najmä v afrických krajinách. Deň detí je tak možno paradoxne viac dňom smútku než radosti, aj keď v rozvinutých krajinách je to určite viac deň šantenia a nepretržitej radostnej vravy. No, Deň detí môže byť celkom vhodnou príležitosťou aj na hlasné a verejné vyjadrenie znepokojenia. Odkiaľ teda prichádza znepokojenie, kto ho vyvoláva? V nasledujúcej výzve sa pripájajú lekári a iní odborníci, ktorí poukazujú na škodlivý vplyv šírenia rodovej ideológie u detí. Ide naozaj o ohrozenie duševného zdravia detí. Napríklad pojem rodovo neutrálna hračka sa nám môže zdať ako nič nehovoriaci, pomerne alebo aj úplne neškodný, no za jeho naoko celkom neškodnou fasádou treba hľadať doslova násilné pretláčanie myšlienok rodovej ideológie, ktorá má viesť človeka, v našom prípade dieťa, k tomu, aby sa neskôr samo a slobodne rozhodovalo aj v otázke svojej sexuálnej identity, aby mu nebolo nijako bránené. Neznie to prinajmenšom choro? V Písme svätom predsa čítame, že Boh stvoril muža i ženu, a teda Boh chce, aby sa toto rodové rozdelenie dodržiavalo, lebo je to pre dobro samotného človeka a na jeho morálno-osobnostný prospech. Nejde tu rodová ideológia proti Božiemu zákonu, proti poriadku, ktorý platí od vekov? Alebo chceme, aby nám o pár rokov behali po uliciach rodovo nevyhranené osobnosti, ktoré budú v konečnom dôsledku nešťastné? Ide o veľa, ide o duchovné zdravie detí a mládeže - nádeje ľudstva. Modlime sa aj za politikov Európy a EÚ, aby pripravovali také zákony, ktoré nebudú siahať na rodové rozdelenie. Aby sa nestalo, že o nejaký čas už nebude rozdielu medzi ženským, mužským alebo stredným rodom. Lebo potom by sa rodina, založená na vzťahoch medzi otcom, matkou a deťmi, mohla považovať za "diskrimináciu" pri voľbe vlastnej sexuálnej identity.  

/ kp /

Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí

So znepokojením sledujeme súčasné trendy v politike a časti spoločnosti, ktoré čoraz viac naliehajú na vnášanie rodovej ideológie do škôl. Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné: každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať (mužom?, ženou?, inak sexuálne/rodovo odlišným?). Biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje, lebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Rodová ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na sociálno-kultúrne vytvorený konštrukt rodu (gender), teda na predmet rýdzo subjektívneho vnímania a cítenia seba samého tak, aby si každý mohol „slobodne určiť“, kým je alebo kým chce (rodovo) byť.

Súčasťou rodovej ideológie, odvolávajúc sa pritom na myšlienky rodovej rovnostirovnosti príležitostí, je vytvoriť takzvanú rodovú demokraciu: celospoločenskú sociálno-kultúrno-politickú zmenu. Túto (sociálno-inžiniersku!) zmenu má aktívne zabezpečovať aj štát najprv cez rôzne smernice, deklarácie a stratégie (soft law) : keďže tieto myšlienky nemajú priamu podporu v občianskej spoločnosti, boli by ťažko schváliteľné v národných parlamentoch ako zákony (hard law). Štátna rodová propaganda má preto v súčinnosti s tretím sektorom, vzdelávacím systémom a médiami zabezpečiť akceptovanie tejto politiky verejnosťou, aby nakoniec mohla byť záväzne kodifikovaná do národného zákonodarstva. Tomu má slúžiť takzvané rodové scitlivovanie verejnosti.

Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom rozrývať či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku. To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej,„sexuálne korektnej”výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo „slobodne” vybrať svoju rodovú identitu.

Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Cez rodovo neutrálne hračky, prezentáciu rodovo opačných vzorcov správania, nabádanie ku skupinovým aktivitám a hrám s výmenou mužských a ženských rol a podobne. Cieľom týchto techník je dieťa „oslobodiť“ od zaužívaných rodových prejavov správania – rodových stereotypov, ktoré mohlo získať a osvojiť si z domáceho prostredia. Ide o takzvaný rodovo citlivý výučbový proces. Jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu – bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov.

Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné (o neetickosti takého počínania ani nehovoriac). Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné. Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom však je, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí.

Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity. Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako transsexualita), pri ktorej sa biologicky normálne vyvinutý muž cíti byť ženou, resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve, dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia. Významnú úlohu pri vzniku tejto poruchy hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting) počas detstva a dospievania. Preto experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v edukačnom procese – s cieľom pozmeniť jeho „chlapčenské“ či „dievčenské“ vzorce vnímania a správania – predstavuje nezanedbateľné riziko indukcie tejto duševnej poruchy.

Rodová ideológia – hoci sa usiluje tváriť „vedecky“ – ani zďaleka nezodpovedá vedeckým kritériám. Jej „teória“ pripomína skôr akúsi (postmodernú) „hru so slovami“, nie serióznu vedeckú argumentáciu a interpretáciu, ktoré by mali byť založené na overených faktoch a dôkazoch (evidence-based). Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality. V úsilí obhájiť svoje tvrdenia rodoví ideológovia bezdôvodne a bez znalosti veci spochybňujú  uznávané vedecké odbory alebo ich poznatky, považujúc a označujúc ich za „sexistické“. S dešpektom sa dívajú napríklad na význam biológie, pohrdlivo hovoriac o „biologizme“. (Evokuje to v nás spomienku na minulé doby, keď sa z ideologických dôvodov genetika či kybernetika označovali za buržoázne, reakčné pavedy).

Navyše, rodová teória svoje šírenie a spoločenskú akceptáciu presadzuje nie cez vedeckývýskum a oponentúru odbornej obce, ale cez politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. Nekriticky a manipulatívne pritom pretláča záujmyciele aktivistov predovšetkým určitých menšinových skupín (mimochodom, aj u nás pri všetkých významných vládnych inštitúciách a pri parlamente aktívne a oficiálne fungujú skupiny rodových ideológov).

Aj navrhovaný sociálny experiment rodového scitlivovania pri výchove a výučbe detí v školách (rodovo citlivý výučbový proces) v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania „pokusom a omylom“, kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl (podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života takmer s istotou o omyl tragický).

 Preto my,

predstavitelia a zástupcovia medicínskej, psychologickej a inej odbornej obce odmietame sociálne experimentovanie s duševným zdravím dieťaťa. Vystavovať dieťa „rodovému scitlivovaniu“, nech už sa koná prostredníctvom vychovávateľov, pedagógov, inštitúcíí alebo médií, je z nášho odborného hľadiska neospravedlniteľné. Každý neprirodzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť alebo indoktrinovať ho podľa želania ideológie predstavuje vážnu formu duševného násilia a porušenie medzinárodných konvencií práv dieťaťa. Štát, ako aj celá spoločnosť majú zabezpečovať v celom verejnom priestore, zvlášť v školách a v predškolských zariadeniach prostredie, ktoré bude chrániť krehkú duševnú stabilitu detí počas ich dospievania.

Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabránia vstupu rodovej ideológie do edukačného procesu. To vyžaduje prijať komplexnú legislatívnu úpravu vo všetkých relevantných kapitolách štátu. Iba tak bude štát dôveryhodným partnerom pre rodičov pri výchove ich detí a garantom zdravého výchovného prostredia v edukačnom procese. Prostredia bezpečného pre výchovu detí tak, ako to vyžaduje medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa.

Navrhujeme zabezpečiť tieto konkrétne opatrenia:

  1. Monitorovať pedagogické pomôcky a učebnice pre školy vo vzťahu k ich ideologickému obsahu. Upovedomiť riaditeľov škôl o nevhodných učebniciach. Umožniť rodičom aby mohli slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa (Ministerstvo školstva SR).
  2. Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov vo vzťahu k rizikám rodovej ideológie a ich negatívnemu alebo nebezpečnému vplyvu na vývin dieťaťa. Organizovať s týmto cieľom odborné workshopy a semináre (Ministerstvo školstva SR).
  3. Zastaviť štátne financovanie rodových projektov, ktoré sa venujú rodovému scitlivovaniu detí a spoločnosti (Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry).
  4. Šíriť osvetu o rizikách rodovej ideológie pre duševný vývin detí a mládeže (Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zdravotníctva SR ).
  5. Prijať účinné legislatívne opatrenia proti páchaniu duševného násilia na deťoch formou verejnej propagácie rodovej ideológie a nútenia dieťaťa k prijatiu postojov rodovej ideológie (Národná rada SR).

 

Publikováné k medzinárodnemu dňu detí, 1.júna 2014.