Pápež František: "Na vojny si nesmieme privyknúť."
Pápež v homílii: Na vojny si nesmieme privyknúť!
Aj v tejto chvíli, keď budete čítať myšlienky z homílie pápeža Františka, ktorý svojím pontifikátom ukazuje, aká dôležitá je úcta a ochrana každého ľudského života, sa vo svete vedú menšie i väčšie ozbrojené konflikty, kde trpí mnoho civilistov, zvlášť žien, starcov a detí. A koľko obetí denne pribúda! Napríklad nedávne strety v Kyjeve na Ukrajine priniesli desiatky strát na ľudských životoch. Západ hovorí o prvých obetiach európskej integrácie. Námestie Majdan sa stalo symbolom neúnavného boja za slobodu a demokraciu. No zároveň demonštranti vyjadrili jasný nesúhlas s doterajším vedením krajiny, zvlášť s rozmáhajúcou sa korupciou. A to je iba jedno z mnohých nestabilných miest na mape sveta! Pápež František zdôrazňuje, aby sa z vojen nestali iba čísla zo štatistík, aby sme nepodľahli akejsi ľahostajnosti voči dianiu vo svete. Alebo sme si už zvykli, že svet nie je bezpečný, a že mier je iba ideálom, ktorý sa nedá dosiahnuť. Prosme v modlitbách, aby sa vojny nestávali „bežným“ prostriedkom riešenia problémov. Zároveň sa modlime za pokojné a spravodlivé vyriešenie politických kríz v tých častiach sveta, kde sa momentálne bojuje. „Jazyk pokoja“ nech prevládne nad „jazykom vojny“. Teraz sa započúvajme do homílie pápeža Františka, nech jej myšlienky preniknú do ľudského srdca každého poslucháča.
Vatikán 25. februára - Vyhladované deti v utečeneckých táboroch na jednej strane a na druhej výrobcovia zbraní organizujúci pompézne večierky v salónoch. Toto je silný obraz, ktorý dnes pápež František ponúkol v homílii počas svätej omše v Dome sv. Marty. Jej celý obsah bol výzvou z hĺbky srdca k pokoju a proti akejkoľvek vojne, ako vo svete, tak aj v rodinách. Svätý Otec pripomenul, že pokoj nemôže byť iba „slovom“ a vyzval všetkých kresťanov, aby si na škandál vojny nenavykli.
Odkiaľ pochádzajú boje a rozbroje medzi vami? Slovami Jakubovho listu z prvého čítania (Jak 4,1-10) sa pápež František inšpiroval k tomu, aby rázne odsúdil každú vojnu. Komentujúc hádanie sa Ježišových učeníkov o tom, kto je z nich väčší, poukázal na to, že „keď sa srdcia vzďaľujú, rodí sa vojna“. „V novinách každý deň nachádzame správy o vojnách: na tomto mieste sa rozdelili na dva tábory, výsledok: päť mŕtvych, na inom mieste ďalšie obete,“ s trpkosťou konštatoval Svätý Otec.
„Mŕtvi sa zdajú byť súčasťou istého dennodenného účtovníctva. Sme už zvyknutí čítať tieto veci! A ak by sme mali dostatok trpezlivosti na spísanie zoznamu všetkých vojen, ktoré sú v tejto chvíli vo svete, určite by sme popísali niekoľko hárkov. Zdá sa, že duch vojny nad nami získal moc. Organizujú sa udalosti na pripomenutie si stého výročia Svetovej vojny, toľkých miliónov obetí. A všetci tým boli pohoršení! Ale dnes je tomu rovnako! Namiesto jednej veľkej vojny, sú všade malé vojny, rozdelené národy... Pre udržanie vlastných záujmov sa medzi sebou vraždia, zabíjajú.“
„Odkiaľ sú medzi nami boje a rozbroje?“ kladie otázku pápež a následne na ňu odpovedá: „Vojny, nenávisť, nepriateľstvo sa nekupujú na trhu, ale sú tu, v našom srdci.“ V homílii si ďalej spomína na chvíľu, keď sa ako deti na katechizme učili o príbehu Kaina a Ábela a všetci tým boli pohoršení, nemohli prijať, že by niekto zabil svojho brata. „Dnes sa medzi sebou zabíjajú milióny bratov, no my sme si na to zvykli“. Prvá svetová vojna „nás pohoršuje, no táto veľká vojna, ktorá je tak trochu všade, tak trochu skrytá, nás nešokuje! A mnohí umierajú pre kúsok zeme, kvôli ctižiadostivosti, nenávisti, kvôli rasovej žiarlivosti“. Ako pápež František dodáva, „žiadostivosť nás vedie k vojne, k duchu tohto sveta.“
„Keď máme pred sebou konflikt, zvyčajne sa nachádzame v kurióznej situácii, či ho ísť riešiť bojom, jazykom vojny; a jazyk pokoja tak nemá prvé miesto. A následky? Pomyslite na vyhladované deti v utečeneckých táboroch. Stačí pomyslieť iba na to: toto je výsledok vojny! A ak chcete, pomyslite na veľké salóny, na oslavy, ktoré organizujú tí, čo majú v rukách zbrojný priemysel, čo vyrábajú zbrane, tie zbrane, ktoré končia na tomto mieste. Choré, vyhladované dieťa v utečeneckom tábore a veľkolepé oslavy, ten pekný život, aký vedú tí, ktorí produkujú zbrane.“
„Čo sa deje v našom srdci?,“ opakovane sa pýta Svätý Otec. Apoštol Jakub nám dáva jednoduchú radu: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.“ Pápež varuje, že „tento duch vojny, ktorý nás vzďaľuje od Boha, nie je od nás až tak ďaleko, je aj v našich domovoch“:
„Koľko je len rozbitých rodín, pretože otec či mama nie sú schopní nájsť cestu pokoja a uprednostňujú vojnu, vytváranie sporov... Vojna ničí! «Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ z vašich žiadostivostí?» Zo srdca! Navrhujem vám dnes, aby ste sa modlili za pokoj, za pokoj, z ktorý sa zdanlivo stal iba slovom a ničím viac. Aby bolo toto slovo schopné konať, nasledujme radu apoštola Jakuba: «Precíťte svoju úbohosť!»“
Pápež František tu hovorí o úbohosti, z ktorej pramenia vojny: „Vojny v rodinách, vojny v štvrtiach, vojny všade.“ Následne sa pýta: „Kto z nás by neplakal, keď číta noviny, keď v televízii vidí tieto obrazy? Toľko mŕtvych.“ Opäť tak pripomína slová apoštola Jakuba, keď hovorí: „Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ“. Toto je podľa pápeža presne to, „čo musí dnes, 25. februára, urobiť kresťan zoči-voči vojnám, všade: Plakať, žialiť, uponížiť sa... Nech nám to Pán dá pochopiť a nech nás uchráni od toho, že by sme si privykli na vojnové správy“.