Z myšlienok Pastierskeho listu otcov biskupov k Adventu
Advent, do ktorého sme dnes vstúpili, je obdobím prípravy na Vianoce. Tieto sviatky nám pripomínajú príchod Božieho Syna na svet. Ako sám hovorí, prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie. (Porov.: Jn 1, 10). To najvzácnejšie, čo Boh daroval svetu i človeku je práve život. Preň tu pripravil podmienky a stanovil zákony. Ak ich budeme rešpektovať, začne život prekvitať. Ak sa človek postaví proti Božiemu poriadku, nastolí kultúru smrti.
Pozn. Rešpektuje dnešný svet vôbec nejaké zákony? Uvedomuje si dnešný človek podstatu a akútnu naliehavosť Adventu ako času prípravy a uvažovania nad Ježišovým príchodom? Uvažujeme, prečo Ježiš v skutočnosti prichádza? Pane, odpusť, ak sa človek stavia do tvrdošijnej pozície a odmieta Tvoje zákony, ktoré znamenajú život a zmysel. Odpusť, ak sa súčasní predstavitelia niektorých strán snažia nastoľovať zákony, ktoré popierajú život ako Tvoj dar a nadradzujú právo údajnej slobodnej voľby nad Tvoj zákon.
Mimoriadna Božia starostlivosť je zameraná na človeka. Skôr než ho Boh stvoril, pripravil mu krásnu a plodonosnú prírodu, aby bola zdrojom jeho telesných síl. A pre jeho šťastie okrem prírody mu daroval rodinu. Boh chce, aby každý človek prichádzal na svet do láskyplného usporiadaného rodinného spoločenstva. Ak to tak nie je, ide alebo o nešťastie alebo o ľudské zlyhanie. Počas celého života má človek v rodine prežívať mnoho foriem ľudského šťastia. Začína to šťastím dieťaťa, ktoré sa v náručí otca a matky cíti veľmi bezpečne a pritom bezstarostne. Ono rastom a dospievaním dozrieva a mení sa na šťastie zamilovaného manžela, či manželky a neskôr na šťastie užitočného otca a matky. Napokon je to šťastie starých rodičov, ak im je dopriate radostne hľadieť na svoje dobre vychované potomstvo, ako si zodpovedne počína. Každú etapu ľudského šťastia zabezpečuje usporiadaná rodina.
Rodina je Božia ustanovizeň. Preto nie je v moci človeka rodinu zlikvidovať. Cirkev sa takto modlí nad novomanželmi: „Bože, ty si postavil ženu vedľa muža a toto spoločenstvo si už pri stvorení tak požehnal, že ho nezničil ani dedičný hriech, ani potopa sveta.“ Touto modlitbou Cirkev vyznáva aj vieru v rodinu ako v Božiu ustanovizeň, ktorá vo svete prežije. Nemusí však prežiť v Európe. Aj keď ju človek nemôže zlikvidovať, môže ju veľmi zmrzačiť a toto sa deje v dnešnom svete. Rozvratom rodiny sa znehodnocuje ľudské šťastie, ktoré práve v nej nadobúda pozemskú dokonalosť. Ohrozuje to život a nastoľuje sa kultúra smrti. Aktéri kultúry smrti používajú na jej presadenie značne prešpekulované metódy. Do veľmi ušľachtilých pojmov vkladajú úplne nový a opačný, teda dehonestujúci obsah. Hovoria o „ľudských právach“ a o „právach dieťaťa“, ale do týchto práv chcú presadiť také veci, ktoré ľuďom aj deťom škodia. Pod rúškom práv dieťaťa, ktoré oni presadzujú, otec a matka strácajú možnosť svoje deti zodpovedne vychovávať. A pritom dieťa má prirodzené, Bohom dané právo na výchovu.
Stúpenci kultúry smrti prichádzajú s novou „gender ideológiou“. V jej mene chcú presadiť tzv. „rodovú rovnosť“. Človek, ktorý tento termín prvýkrát počuje, si myslí, že ide tu o to, aby mužovi a žene boli uznané rovnaké práva a rovnaká dôstojnosť. Ale tie skupiny cez tzv. „rodovú rovnosť“ sledujú čosi celkom iné. Chcú nás presvedčiť, že nikto z nás nejestvuje od prirodzenosti ako muž alebo ako žena, chcú teda zobrať mužovi právo na identitu muža a žene právo na identitu ženy a rodine právo na identitu rodiny, aby sa už muž necítil ako muž, žena ako žena a manželstvo, aby už nebolo tým Bohom požehnaným výlučným spoločenstvom muža a ženy, ale na roveň manželstva chcú presadiť aj spoločenstvo dvoch mužov, či dvoch žien. Tak vzniká akýsi sodomský paškvil odporujúci Božej vôli a pripravujúci Boží trest.
Pozn. Prosíme Ťa o múdrosť pre zákonodarcov v krajinách i v Európskom parlamente, aby ich nezmohla a nepremohla pomýlená predstava o rodovej rovnosti, ktorá pod rúškom rovnakých pracovných príležitostí a šancí pre obidve pohlavia však v sebe ukrýva nebezpečenstvo potierania Bohom daného poriadku o indentite muža, ženy a rodiny, tvorenej nie súčtom dvoch členov, ale nádherným spoločenstvom muža a ženy, ktorí sa spolupodieľajú na podávaní Božieho daru života. Odpusť všetky snahy o prevracanie Tvojich prikázaní a Tvojho poriadku, ktorý jediný zaručuje ľudstvu budúcnosť a perspektívu.
Pane, nech tento Advent prežívame z úprimnosti srdca ako Tvoj požehnaný čas milostí. Nech ho prežijeme v spoločnej modlitbe aj v rodinách, aby sme ešte väčšmi rozjímali nad udalosťami našej spásy.