Vďaka Ti
Terezka býva so starými rodičmi už od konca leta. Je u nich v dočasnej opatere. Mama odišla za prácou do Anglicka. Tu na Slovensku mala problém zamestnať sa. Pred rokom ju prepustili z firmy, kde pracovala od jej založenia až do krachu. Terezka stále nedokáže úplne pochopiť, prečo musela maminka odísť tak ďaleko. Otecka nikdy nepoznala, keďže zomrel skôr, ako dovŕšila rok. Má niekoľko fotografií, kde ju drží na rukách a ona sa naňho zlatučko usmieva. Často pri prezeraní týchto fotiek jej vyhŕkne nejedna slzička. Tak rada by mala otecka pri sebe. Na pieskovisku, kde ju brávala maminka a teraz aj starkí, stretáva ostatné deti s ich rodičmi.
Terezka sa na pieskovisku zvykne často hrávať s formičkami. Vyrába bábovky a iné druhy pečiva. Našla si tu nových kamarátov, ktorým dáva koštovať zo svojich koláčikov. Sem-tam ktosi z nich prehltne nejaké to zrnko piesku, ten je našťastie čistučký, pretože rodičia sa o pieskovisko príkladne starajú aj za výdatnej pomoci občianskeho združenia Piesok.
Čochvíľa zažije Terezka prvú zimu na novej dočasnej adrese. Mamina sa vráti až v jari. Z práce ju skôr neuvoľnia. Ešte dobre, že starkých naučila, ako sa používa skajp. Budú spolu hovoriť aj počas vianočných sviatkov. Terezka počas zimy vymení pieskovisko za neveľký kopček neďaleko domu svojich starkých. To ale musí nasnežiť. Bude sa tam spolu so starkými spúšťať na špeciálnom dopravnom prostriedku. Na vreci naplnenom slamou. Už sa na tento netradičný spôsob prepravy veľmi teší. Ak by prišla mama, iste by sa aj ona pridala.
Pieskovisko si v zime oddýchne. Listy z neďalekých stromov ho počas jesene obsypali, ako by ho chceli viacerými vrstvami svojej niekdajšej farebnej pýchy dostatočne zatepliť a pripraviť na tuhé mrazy. Nadšenci z občianskeho združenia Piesok spolu s niekoľkými rodičmi všetky listy odhrnuli a pieskovisko znovu vyčistili, aby bolo na jar pripravené na nové formičkové, vežičkové, pyramídové a iné dobrodružstvá.
Nastáva Štedrý deň. Po snehu ani stopy. Terezka je smutná, keby mohla, tak by privolala do minúty dlhotrvajúce sneženie a tiež svoju mamu. Ostáva jej dúfať, že do rána nasneží aspoň pol metra. Mama nepríde, Terezka to veľmi dobre vie. Vianočné pečivo aj kapustnica sú už hotové. Terezka rada pomôže pri každej práci v domácnosti. Spolu s babkou piekla medovníčky a s dedkom ozdobovala stromček. Popoludní ju čaká prechádzka. Vonku to však vôbec nevyzerá na Vianoce. Škoda, že Terezka nemá moc vykúzliť sneh. A tak rada by sa pasovala za pravú ruku pani Zimy. Poslúchala by ju na slovo. Snežila by všade podľa presných pokynov. Dnes je však akási nesvoja. Vianoce bez snehu ju veľmi trápia. Na pieskovisko ísť nemôže, pretože nadšenci z Piesku ho už dávno zazimovali a najnovšie aj ohradili vysokým plotom proti vandalom. Na budúci rok bude otvorené iba počas niekoľkých hodín denne a bude nonstop sledované kamerovým systémom. S babkou sa preto vybrali cestičkou do parku. Ten je plný igelitiek a iného neurčitého odpadu. Terezka je zhrozená, a pritom ešte nemá ani šesť rokov. V škôlke ich naučili, že odpad patrí do koša. Pri pohľade na spúšť v parku iba neveriacky krúti hlavou a nechápe, ako môže niekto takto devastovať prírodu. Zrazu ťahá starkú za kabát a neustále vykrikuje akoby velila veľkému pluku: "Babi, babi, tam!" Ukazuje pravou rukou na neďalekú lúku, kde sa váľa na zemi nejaký pravdepodobne podgurážený pán. Babka vnučku razom zahriakne:" Terka, tam nejdeme!" "A prečo?" hovorí vnučka neodbytne. "No, to je nebezpečné" babka sa snaží ukončiť krátku debatu o váľajúcom sa človeku."Ale, čo ak potrebuje našu pomoc? Čo ak odpadol? Babi, my ho nemôžeme nechať tak." "Terka, už je veľa hodín, treba sa vychystať na vianočnú večeru," vysvetľuje babka príčinu ich náhleho odchodu z parku. Terka sa nevzdáva a nástojí: "Babi, sú predsa Vianoce, nikto by nemal ostať bez pomoci. Na Vianoce určite nie!" Babina nakoniec prehráva argumentačný minisúboj s vnučkou. Spolu pristúpia k neznámemu mužovi. Ten nevládze vstať. Vôbec nevyzerá ako opitý. Babka vidí, že neznámy potrebuje akútnu zdravotnícku pomoc. Vyťahuje z vrecka mobil a ťuká číslo záchranky. S vnučkou vyčká až do príchodu sanitky, medzitým sa snaží udržiavať komunikáciu s neznámym.
Záchrana chorého mala šťastný koniec. Cestou domov sa Terezke kráča oveľa ľahšie. Babke vyspevuje koledu a potom povie akosi mäkko: " Na svet sa narodil ďalší dobrý skutok." Babka jej pritakáva a hovorí rovnako mäkko: " Dobrý skutok sa môže rodiť každý deň. Záleží od každého jedného z nás, či mu dovolíme narodiť sa. Vďaka Ti, Terka, že si bola taká neodbytná. Kvôli mojej pohodlnosti by sa nenarodil ďalší z dobrých skutkov." Večer pri stromčeku bol zrazu úplne iný. / kp /