Časy zašlého detstva ožívajú
Zo školskich časoch
Jag maľi nastac Vianoce, ta sme nacvičovaľi koľedi so synom učiteľa Ďulu, a potim sme jich špivaľi. Dagdzi mam nadzem i fotku. A v žime še richtovalo furt i dajake ďivadlo, to sme sebe virabjaľi i kuľisi z mechoch. A f škole zme še učiľi i ručne prace a sankaňe cez ťelocvik bulo pre šickich povinne. Špif nas učila učiteľka z Brezovici. Jag ona šumňe špivala. Ňemožem zapomnuc na totu špivanku, co nam často špivala: „Orie Janík, orie to trenčianske pole, jeho žlté vlásky vietor rozfukuje,“ / pozn. red. Žeby vsuvka kultúrnej slovenčiny v rubrike rýdzo nárečovej? /. Na naboženstve sme še učiľi poviňe himnu V sedmobrežnim kruhu Rima. A na jednej hodziňe s panom učiteľom Rajsom sme dostaľi taku prakticku ulohu, maľi sme ziscic, jak treba vžac pokrifku z harčka z vracu vodu, že bi sme še neopariľi. Dluho ňikto ňechodzil ku tabuľi. Každi še bal, že še opari. Až jeden stanul, še ošmeľil a pocahol frišno pokrifku ku sebe a dostal za to jednotku. A pritim še vobec ňeoparil. / pozn. red. Aj v súčasnosti sa ozývajú hlasy, aby sa v školstve učilo viac praktických vecí do života, no, čo, možno sa čoskoro aj naše deti naučia ako sa správne správať voči hrncu s vriacou vodou, myslím, že je to cenná rada na celý život, či nie? A nie zanedbateľná, veď koľkokrát do týždňa máme tú česť stretnúť hrniec s vriacou vodou alebo mliekom. / šb, mk, upr. kp /
Pohľady do detstva
Ta mi dakedi zme nošiľi v žime do školi drefka v užľikoch abo na naručku. A to furt buľi štirojo abo pejcmi určene, co maľi f tim tiždňu priňis do školi drefka. Oňi še potim po cale viučovaňe staraľi o ceplo f triedze.
A ket sme še učili a pisaľi do pisankoch, ta sme maľi na lavicoch take dziri, dze še daval kaľamar. V lavicoch zme šedzeľi štirmi, bo take dluhe lavice sme maľi. A jag zme maľi mac naboženstvo a daktore sme vonka ľitaľi a hraľi še z lobdu, ta pan farar viľeceľi vonka a s metrom drevenim na meraňe nas dakus vitriskali po grabaňoch, žebi zme jich sluchaľi. A mi zme to s pokoru prijaľi, bo zme znaľi, že robime bitandžinu po dzedziňe.
A ket zme še v žime sankaľi a išol po dzedziňe autobus, co še volal kurňik a mal vzadu i rebrinku, ta sme še chiciľi za tu rebrinku a šľiskaľi zme še za ňim až dolu calu drašku. Ta to bula švanda! A potim nas napadlo, že sebe zrobime klzisko na hrisku f Starim jarku, ta zme začaľi poľivac z vodu a totu zme nošiľi z jarka vo vederkoch. Ňeskorši nam voda zašla až do čižmoch a nohavicoch a zme buľi cale mokre. A vonka marzlo o dušu, ta takoj nam primarzovalo na nohoch a mi zme jich maľi take češke jakebi buľi z betonu. Ajaj, ešči veľo zme pozaživaľi v totim našim valaľe. / námet šb, km, upravil kp /
Jag zme še baviľi / a roďičoch zme sluchaľi i ňesluchaľi, ňedzeľu i šveta zme venovaľi Panu Bohu/
Dakedi zme še znaľi bodajag bavic. Ňebulo počitačoch aňi teľevizoroch, a tag zme vekšu časc dňa buľi vonka f prirodze. Baviľi zme še na Janošika. I valašku zme maľi. A potim zme buľi i pištoľňikami. S kraku na habže še vidlubalo dnuka a na koňec še dalo ľenu, a potim še fuklo do teho a dalo še i z druheho konca, co še pošľiňilo a potim še dalo dolu z jedneho konca a to tak rachlo, bo tam bul tlak.
I na banderofcoch / banderovec - ukrajinský povstalec za vojny / zme še hraľi a to podľa filmu, co še bavil f pojazdňim kiňe. Toto kino do valala chodzilo ras do mešaca. A mi še bars cešiľi s teho.
A jag zme pašľi statki, ta sme baviľi fudbal, aľe ňe z lobdu jak teraz dzeci hraju. Mi naciskaľi do čapki pulno travi a tag zme hraľi našu ľigu. A hokej v žime zme zaš hraľi v Basarovim pľacu a namesto hokejkoch zme sebe zaopstaraľi paľice abo samorosti a mesto puku mušela postačidz običajna piksľa, aľe i tag mame mi, starše, šumne spominki na ďecke časi. / pj, upr. kp /
Spominki
V žime zme sebe robiľi sanki z dreva a z vedroch še davala na spodek obruba. A pot padu pri mľine zme še v ľece kupaľi a v žime tam voda zamarzla, ta take šumne cencuľe še tam vitvoriľi. A u nas bul majster Pribula a bul šikovni, znal i z dreva virezovac. Mal veľo dzeci a tote mu pomahaľi kolo mľina i pri gazdovaňu. V Hamborku buľi tri mľini a valki do ňich še virabjaľi z oceľi f Košicoch u Poľedňaka. Ftedi še použivaľi vekšinu mľini jedno-, dvoj-, abo trojvalkove.
A pri Tejbusovich bula hac. Z ňej še voda hnala do mľinoch a v žime trebalo z ňej ľadi rozbijac. V ľece, ked bula veľka voda, ta kmeňe z haci trebalo davac nabok. A f tej dobe ňebulo po domoch eľektriki jag teras. Pribula mal dinamo a tag virabjal eľektriku s teho mľina. Dakedi žiarofki ľem tak kľipkaľi, ket bulo mľinske kolo nahnute a dakus še očuchalo. No i tak to buľi vešele časi a do dňeška mame spominki. / pj, upr. kp /
Sankaňe, ľižovaňe a dobra nalada
Dakedi zme še sankaľi z višňeho konca, tag jag i teraz dzeci, aľe ftedi ňebula taka hlatka draha, bo tam buľi kaminki, ta nas hamovalo. A ja mal take korčuľe z desku, co še volaľi kolombusi a u Kovaľovich maľi sanki take kovaňe, co jich hnalo dolu dzedzinu aš ku Michalkovim. A v žime še nam sanki zešľi i pri vožeňu hnoja na roľu, bo ftedi še dobre z ňima kerovalo, choc še dakedi plano vikerovalo, ta to ňevadzilo, bo po šňihu še hňetka dalo zavracic sanki na drahu.
A ľiže sme maľi ľem z dreva – z javora. Maľi dlušku 130 centimetre. F stretku buľi hrupše a tam bulo kovaňe. A jag še vyrabjaľi take ľiže, ta še davaľi do harčka z gruľami a tam vrela voda. To še tak robilo preto, že bi še drevo na koncu ohlo, a tak še davalo do tragara a privjazalo še ku vozu pot šopu. Ňeskorši še jareček pres stredek ľižoch virezoval z nožikom – pachovačom. A reminki na vjazaňe še pripevňiľi na ľiže. Potim še ľiže naciraľi z midlom na rajbaňe, že by še fajňe šľiskalo po šňihu. Ta tag zme dakedi preživaľi žimu a z ňu spojene udalosci, medzi ktore isto patri i ľižovaňe a sankaňe. / rt, pm, upr. kp /