Ďalše spominaňe na udalosci davne
Seniori spomínajú s úsmevom ... Pašeňe
Ta dakedi ked zme pašľi huši, ta zme sebe robiľi taku chižu a tam zme prebivaľi, ket padalo. A ked zme pašľi
i kravi, ta ňeraz nas zavjalo až na roľe, dze buľi už dozrete ogurki a nas zlakaľi, ta zme z ňich otarhľi. Na ten učel zme potim nošiľi take male misečki a tam zme daľi tote ogurki, to zme maľi jak šalat. Kradnuc še ňima, no aľe jag dzeciska nas to lakalo. Potim i karpeľe zme tam ponachodziľi a tote nam tiš šmakovaľi. Šak nam furt poradňe vitrovilo, ked zme pašľi statki. Ja znam, to ňe je omluva. A jag dzeci zme sebe doma rosfirtaľi z mutefku vajco s cukrom abo zme sebe namasciľi chľeba s maslom a cukrom a dakedi ľem tak z horčicu.
Ked bula moja mamka mala, chodzila pajsdz huši a večar ked išla z ňima domu, ta dzeci, co išľi z ňima pajsc, nahnaľi huši na družstevňi jarec, žebi huši dostaľi voľa a še ľepši napašľi. Aľe naras še tam objavil ktoška z družstva a moja mamka i s ostatňima dzecami še skrila do jarku. A ten ujko nahnaľi huši na družstvo a zavreľi jich do pivňici. Dzeci prišľi domu s plačom. Na druhi dzeň pošľi rodiče na družstvo, aľe huši jim vidaľi aš po troch dňoch. No medzitim še huši pomišaľi s ostatňima z družstva a češko bulo ziscic, ktore patriľi nam. Za to še potim huši značiľi na hlavoch s farbu. Paradňice prenaramne! / km, ma, upr. kp /