Pôst a Veľká noc v minulosti
Ta f kosceľe zme mi jag dzeci staľi pod baldachinom, co še použival pri procesioch zo Sviatoscu Oltarnu. Dakedi tam šedzel na mekkim krešľe i pan farar, ket spovedal. Ked bula fašiangova poklona Sviatosci pret Pustom, tam zme sebe mohľi šednuc na obrubi teho baldachina, bo to tervalo dluho a mi kľečeľi na chladnej žemi. Ftedi še šlo ku Sviatosci podľa poradovňika, jak še chto zapisal. A chodziľi i ľudze z Visokeho a jedna cetka bars šumňe špivaľi.
Potim nastal Pust. Jedlo še stridmo. F stredi a piatki gruľe s kapustu a juchova poľifka. Šicko nam šmakovalo, ňevibirali zme v jidľe. Jag zme prišľi z „ľitačkoch abo z poľa“, ta hlad bul naš najľepši konzument. V dome nás bulo dzevec dzecoch. Čas na vikrucaňe vera ňeostaval. A pri vojsku zme jidľi až po šaržoch. A jag zaveľiľi „vstik“, ta zme uchiciľi aspoň mesa, co bulo vichladnute. Poľifku zme často ňescihali pochľipac. Vekšinu zme z ňu aspoň poumivaľi ešus.
V daktorich rodzinoch dotrimovaľi Pust bez mesa. Jag še harčki umiľi od mesa f Krivu stredu, tak še použiľi až na Veľku noc. A križove cesti še modľiľi tag jag i teras f piatky a ňedzeľe. Pošvecene pužički pri kosceľe še zapaľiľi a bul z ňich popilek na čolo. A pošvecene pužički, co še priňesľi domu, še davaľi za harsdz do perveho šaca – do jarca abo ofsa. I do mecha z gruľami na sadzeňe še pridaľi, žeby Pan Buch zachraňil urodu od pohromoch.
A potim nastal Mordarski tidziň, to dňeška še vola Veľki tidziň. Ten nazof še odvija od slova „mordovac“, co znači terpec, a za to sebe pripominame až do dňeška Panovo umučeňe vo Veľkim, tedi Mordarskim tiždňu.
Pred veľkonočnimi švetami pan farar skušaľi miništrantoch, či znaju stupňovu modlitbu. Miništranci maľi take tabuľki, dze bulo šicko v laťinčine. Ket pan položili pri omši misal na oltar, ta sebe potim pokľekľi z miništrantami na stupňe pred oltarom.
F Posce chodziľi dzifčata špivac postne špivanki ku križom. Napriklat ku Vapeňiku. To še tak naziva preto, že ňedaľeko od teho mesca še dakedi pochovavaľi uhinute džvirata z gazdofstvoch a zasipavalo še tam vapnom, žebi psi nerozvlačiľi.
A paski še pekľi v Bilu sobotu rano od štvartej zo štiroch dafkoch cesta. Už na Veľki piatek še večar pripravil kisnuti tvaruch. A ten še robil tak, že še zamišil v miske z drožďom i z muku. A na frištik še pridal do teho cuker, suľ, muka a ďalše prisadi. Paski še šveciľi až v ňedzeľu rano. A pri Božim hrobe staľi na straži slobodne i ženate chlopi. A jag išol pan farar zo Sviatoscu do Božeho hrobu, ta štirmi kuratore ňešľi nad ňim baldachin a dvojmi chlopi napred ňich ňešľi dva farebne lampaše a dvojmi, co šli na ostatku, maľi v rukoch dva bile lampaše. Tak slavnostne še šlo f procesii zo Sviatoscu i vo Fskrišeňe a v ostatňe šveta. Daktore šveciľi i Veľkonočni utorek jag ostatňi dzeň Veľkonočneho trojdňa. / šb, fb, upr. kp /