Rehoľné sestry Sv. kríža a ich spomienky na neľahké časy
Útrapy mnohých rehoľných sestier po likvidácii ich kláštorov sú pre dnešného človeka akési vzdialené. Zdá sa nám , že to bolo už dávno. Ale stále žijú pamätníci tých hrôz. My sme navštívili dve rehoľné sestry a ony nám rozpovedali o svojom živote. Jedna z nich skladala rehoľné sľuby za zamknutými dverami v jednej malej miestnosti. Neskôr pracovala v charitnom dome na Morave. Keď chcela navštíviť svojich blízkych pod Tatrami, tak musela byť veľmi opatrná. Staršie zo sestier, ktoré skladali sľuby pred likvidáciou reholí, mohli svoj habit nosiť aj naďalej. Štátnej moci šlo o to, aby zabránili dopĺňaniu rehoľného dorastu. Veľa zo sestier pracovalo v 50 – tych rokoch minulého storočia na majeri Havkáč, ako sme už kdesi spomenuli alebo v pradiarňach, kde bolo pre sestry veľmi nepraktické pracovať v dlhých habitoch, lebo mohlo dôjsť k úrazu, ak by sa habit zamotal do pradiarenského stroja. Raz keď bolo sv. Mikuláša, sestry pracovali na poli a bola veľká zima. Po skončení práce auto s vlečkou akosi neprichádzalo a sestry sa obliekali do vriec a diek. Až o desiatej v noci prišlo auto. Cestou z poľa požiadal strýčko Ochaba / mal na starosti zadeľovanie prác a dozor / traktoristu, aby zastavil pri kostole. Sám zohnal kľúče od kostola a dovolil sestrám, aby vstúpili do chrámu. Tie potom od radosti, že sú v kostole, úplne zabudli na treskúcu zimu. Pozn. Pane, nech radi a s úprimným srdcom prichádzame k Tebe do chrámu. Odprosujeme Ťa aj za hriechy neprístojností a neúcty v našich chrámoch a okolo nich. / sprac. red. /
Bl. Zdenka Schelingová, oroduj za nás. Pane, na príhovor bl. Zdenky obnov a posilni našu vieru, aby sa s prvými ťažkosťami a prekážkami, ktoré môžu prísť, nezrútila ako domček z kariet. Lebo kto stavia svoj život na Tebe, Pane a Tvojej vôli, ten má v živote Tvoju pomoc a ochranu pred zlom.