Remesla a bitaňstvo
Seniori spomínajú s úsmevom ... Remesla a bitaňstvo
U nas v dzedziňe bulo vecej remeselňikoch. I zubara sme maľi, to bul Jozef Polomski a tam volaľi do Bandiča. Oňi nacahaľi zuboch do ňejedneho mecha. Prez dzeň jich nafšťivilo i dzešedz abo petnasdz ľudzoch. A to ňe jag dňeška še dava pri každim cahaňu injekcija, ftedi šicko še cahalo bes teho. Bulo i kriku, i boľesci, aľe še to prežilo. Dakedi bula jeďina terapija a to – ulap še stolka – tak še hvarelo temu, co še chistal na cahaňe zuba. A že keľo še placilo za taki vikon? No, ta pejc korun.
I šustera zme maľi na valaľe. A to bul ujko Marka Mašľeja a takisto i Karol Sivak. Kovači buľi trojmi – Marcin Kovaľ, Andrej Kovaľ a treca šmikňa še nachadzala u Toňa Teľepaka ujka. Joška Baču ocec zaš znaľi robidz truhli z dreva. Miško Čerňicki zaš virabjaľ košiki s pruca i taški farebne.
A ked zme jag dzeci pašľi kravi, ta zme variľi vajca a virucovaľi do vzduchu, žebi kravi skakaľi. Raz na jar bula burka a še chodzilo na varovačku ku statkom a tam bula koľiba. /všetko jedlo je Božím darom, za ktorý neustále ďakujme Bohu.
/ rt, kp /