Rozľične spominaňe a nasľedne štepeňe do slovoch a vetoch
Seniori spomínajú s úsmevom ... Rozľičňe
A to bulo tag dakedi u nas, že bula taka služba prijac tulaka a dadz mu nocľach i daco žisc. Richtar dal ľistek tulakovi, a na ňim bulo meno rodzini, co ho mala f ten dzeň prijac ku sebe. A to už daľi pocestnemu i večeru. To še menovalo skutkom milosrdzenstva.
A dakedi še panu fararovi košilo na fare, bo tam chovaľi i koňe, kravi, kački, puľki. A pan farar aš ftedi išľi ku oltaru slavic sv. omšu v ňedzeľu, kec prišľi do koscela baron z baronku. Tak to bulo zauživano. Oňi dobre vichadzaľi medzi sebu.
Z Hamborka pochadza i pan farar Michalek a un je pochovani f Ploskim a pan farar Sedlak, co u nas posobiľi, ta su pochovane zaš f Toriše. A ket mal prisdz do Hamborka pan biskup, ta jich privežľi z Ľipjan na koču. Tote spominki mi pribľižil jeden naš farňik, co ňezapomnul dodac ešči slova – ta budzeš z mojeho rozpravaňa znadz daco šťepic? A ja mu otkazujem, že som dosdz našťepil a dzekujem. / ab /