Šňich a autoškola
Spomíname s úsmevom ... Šňich a autoškola
Jak som robil autoškolu, ta zme išľi na cvičňu jazdu na Paršivu a bars kuril šňich. Ja som še barz bal, asi som ciťil vekšu zodpovednosc za sebe, inštruktora i motor dohromadi. Furt mi v hlave ľitala mišľenka, že co budze, ked dagdzi havarujem do prikopi. No nakoňec som še ošmeľil a s doveru v Pana Boha som še dal do šoferovaňa. Hvarim ešči raz, tak kurilo, jak keby dakto ponad nas rostarhal taku veľku perinu jag cala žim. Jag zme še vracaľi nazad z jazdi, ta zme štretľi na Paršivej skriženi kamion. Inštruktor mi hvarel, ľem še ňebuj a obejdzi ho z ľavej strani. Poradňe me šmikalo do prikopi, aľe som to utrimal. Ftedi som sebe vidichol a zavidzel som dakus temu inštruktorovi jeho chladnu hlavu a pokuj, s jakim to prežil. Aľe un takich pripadoch zažil veľo, ta to bere s taku rutinu. A jag nastaľi skuški, ta som dostal horučku 39 a s taku horučku som tam šol. Vezol nas taki mali autobus Čavdar. Motor mu tak hurčel, že zme ňečuľi vlastneho slova. Po hodziňe a pul zme koňečňe doražiľi na mesco určeňa. Testi som zvladol, aľe potim prišľi jazdi. Modľil som še, že by som dostal jazdu až za mestom. Najvecej som še bal teho, že budzem mac jazdu na veľkej križovatke zo spotku, dze še treba na brišku rušadz z ručnej brzdi. Fšadzi bula poľadovica. Nakoňec som dostal usek až za mestom aš ku križovatke z jednu dzedzinu. A tu sebe spominam, jag mi raz jeden ujček dohvaral prihodu, ket dostal vodičski a šol z nakladnim motorom do jedneho mesta. A tu zrazu na jednim mesce ho otočilo i z motorom a un zo svojim zavozňikom še aš preľikľi. Ujek chceľi daľej pokračovadz v jazdze, aľe zavozňik jim hvara – ta ňe tak, bo pridzeme nazad do domu. A tak še otočiľi a isľi daľej do svojeho cieľa. / upr. kp, nf /