Z vojenskej služby / počas 2. svetovej vojny, ale aj počas základnej vojenskej služby /
Za vojni i pred vojnu
Jag vojak som mušel za vojni isc na vicvik do Barďijova, a potim zme maľi vianočne dovoľenki v decembru 1941. A v januaru 1942 zme mušeľi bidz zbaľene f pulnej poľnej a rukovaľi zme do Ruska. Na staňici f Prešove nam hrala vojenska hudba. A za slovenského štatu bula slovenska koruna papirova. A muj ocec služil tricec pejc roki u baronki f kaštiľu. Maľi na starosci koňe, buľi za kočiša a od dvanasteho roku života už sami z ňima oraľi. Bojovaľi f peršej vojne svetovej. Narukovaľi do Spišskej Novej Vsi, a potim išľi do Taľijanska, bo to ešči bojovaľi za Rakusko-Uhorska. A za druhej vojny som i ja šol na Piavu do Taľijanska a prechodziľi zme prez most, co bul postaveni ponad rieku Piavu. Naš učiteľ z Hamborka tiž bul povolani do vojni, aľe un ňechcel narukovac. A za vojni som bul raňeni do oka. Prišol som domu na koncu vojni bosi a dzeviateho maja 1945 delostrelectvo oslavovalo salvami. / ah, upr. kp /
V zakladnej vojenskej službe
Bul som na zakladnej vojenskej službe v zapadňich Čechoch. V Střibre, v Bore u Tachova. Ftedi akurat prišľi Rusi v šezdzešatim osmim. A perše jak sme narukovaľi, ta nam dali stružľaki, co buľi jag dňeška matrace a mi jich mušeľi napelňic zo slamu. Pisaľi zme sebe i zapisňiki, a tam som mal na peršich stranoch napisane – dňa 3.10.1967 zomrel náš milovaný civil, česť jeho pamiatke. Jedinou potechou je, že znova ožije o 730 dní a to, 3.10.1969. A okrem fšeľijakich srandoch tam bulo i take presne matematicke vijadreňe, keľo vlastňe tervala vojna dakedi – 2 roki, 24 mešace, 730 dňi, 17 520 hodzin, 1 041 200 minút, 62 772 000 sekund. Ňeznam, či to spravdi teľo je, aľe skušce ešči ras popočitadz, bo ja ňebul najľepši s počtoch. A na opušťak som išol raz na Vianoce a ras som prišol na začatku ľeta, jag našo okopovaľi gruľe. Na Veľku noc som ňebul doma aňi raz. / ks, kp /