Zo školskich spominkoch, z mlaceňa i z času vešeľa
Ľeto, mlaceňe a prepadnuti buben
V ľece še žalo a suchi jarec še potim skladal do snopkoch a daval še do mantľoch. Pšeňica še podbirala za tim, kto košil a skladalo še a na verch še furt zrobila čapka. Dakedi zme chodziľi pomahac ku mlaceňu, a potim zme prešli prez zadňu branku a rovno do žompa vedľi našo kroki, bo zme buľi špinave. A v ľece som bul i na vešeľu, a ked zme še nad ranom vibraľi pešo domu zo svadbi, ta začalo padadz. A išľi z nami i muzikanci. A jeden z ňich znal hrac na saxofon a dalši zaš na bubňe. A ten, co ňesol z vešeľa buben, ta sebe z ňim prikril hlavu, ked začalo padadz. A pokim prišol do domu, ta na bubňe už bulo pulno vodi, a tak ten buben už ňevitrimal totu cežobu a pretarhol še. A temu hudebňikovi tak prepadla hlava do bubna. A na svadboch zvikľi hrac skupini, napriklad i Modra hvizda. / pm, upr. kp /
Zo školskich spominkoch
Jag dzeci zme chodziľi na chľeba do pekarňi, a to zme še skoro pobiľi o to, kto pujdze, bo na tim chľebe s pekarňi bul furt taki pukeľ, a ten zme po cesce židľi. Barz bul chutni. A f škoľe raz jeden spolužjak rozbil na chodbe oblak, jak še dohaňal s kamaratami. A naš učiteľ, ket še nas pital, kto to bul, ta ňikto še ňeozval. Aš po chviľi som še ozvala ja a začala som obhajovac teho, co to zrobil. Naš učiteľ mi nakoňec povedzel – no, ta sebe uš šedňi, ti advokatko.
Prez veľku prestafku zme chodziľi vonka še prejs na školski dvur. Jeden pan učiteľ raz vihaňal žjakoch vonka na prestafku a jim še ňechcelo, a tag nastavil ruku totim, co buľi vonka, a v ňej bulo pulno čokoladi. Potim i ostatňe o tim čuľi, aľe ked višli vonka, ta pan učiteľ už mal prazdne ruki. No, kto ňeskoro chodzi, už ňič ňevitloji.
/ pe, kp /