Zo spomienok rehoľných sestier Sv. kríža
Počas komunizmu došlo zo strany štátnej moci k postupnej likvidácii rehoľných spoločenstiev na Slovensku aj v Čechách. Rehoľné komunity boli doslova totálne zničené a rozdrobené. Pôsobili neskôr iba tajne. Veľa sestier muselo zanechať svoj rehoľný odev a pracovali v civile. Režim ich poslal do tovární a do domovov sociálnych služieb. Sestry, ktoré prijali večné sľuby ešte pred rokom 1950, mohli väčšinou ostať vo svojom odeve. Štát sa snažil o to, aby zamedzil dopĺňanie novými sestrami, chcel úplne potlačiť rehoľný dorast. Jedna z milosrdných sestier Sv. kríža mi rozpovedala svoj životný príbeh. Pôsobila v Podunajských Biskupiciach. Počas likvidácie ženských kláštorov boli v noci vyhnané a odišli na vlakovú stanicu do Bratislavy. Mnohé zo sestier sa vrátili domov. Táto sestra potom pracovala v domove sociálnych služieb / chudobinec / a neskôr aj v Trnave. Veľa sestier pracovalo v českých továrňach, napr. pradiarňach. V jednej fabrike bola taká zvláštna konštrukcia v podobe kríža, pri ktorej sa sestry schádzali na modlitbu. Keď to zistili tí, ktorí ich mali na starosti, rozhodli sa, že tú konštrukciu dajú zničiť. Netušili však, že táto konštrukcia drží pospolu celú stavbu. Tá sa potom celá zvalila. A po rokoch predsa len prišlo k zmene spoločenského zriadenia, lebo štát, ktorý popiera Boha, nemôže dlho vydržať pokope.
Niektoré sestry boli vyvezené v roku 1951 do neprosperujúcej továrne Lenas na spracovanie ľanu. Keď opúšťali rodnú zem, Slovensko, so žiaľom spievali pri prechode hraníc: „Trenčianske zvony smutne bijú, už nás zo Slovenska odvážajú. Odvážajú, ale nebojme sa, príde tá hodina, vrátime sa.“ Nádej ich živila po celé roky v presvedčení, že ich utrpenie raz pominie. Viera v Toho, ktorý podstúpil muky kríža, im dodávala odvahy niesť ich vlastné kríže.
Pozn. K reholi milosrdných sestier Sv. kríža patrila aj bl. Zdenka Schelingová, ktorá vydala hrdinské svedectvo o svojej viere. Nech nám v tomto Roku viery je aj život tejto blahoslavenej príkladom ako znášať rôzne ťažkosti a príkoria. Lebo za mrakmi je naozaj moje milované slnko, ako sa píše v názve rovnomennej knihy o bl. Zdenke Schelingovej.