Zo stareho zapisňika
Seniori spomínajú ... Zapisňik
Muj dzeduš maľi jak samostatňe hospodariaci roľňik i taki kaľendar zo fšeľijakimi radami, a tam sebe zapisovaľi i to, co kemu požičaľi. Napriklat tam še piše, že v roku 1956 požičaľi jednemu z dzedzini eternit a tiš dzevetnasc veľke kosaki a dvacec malich a dzevec pulki a šezdzešat cale kvadrati. To už ňeznam presňe, co su pulki a kvadrati, aľe možno vi, starše, znace, o čim je reč. A f totim zapisňiku mal dzeduš i meno svojo napisano a tiš bidľisko, a to bul ftedi ešči Hamborek. A v zapisňiku buľi fšeľijake radi i pribehi zo života. Bulo tam napisano i to, keľo urodnej pudi mala naša maťička Žim v roku 1947, podľa tich zapisoch bulo ftedi na Žemi dvacecšidzem miľionoch štvorcovich kilometroch urodnej pudi, co znači 18,1 percenta s calej pevňini. Malo, či veľo? A okrem teho še f tej mudrej kňiške dalo doznac i takej veci, jak treba chitac patkaňoch, a tich maľi f každim dvore i stajňi. Tu je rada: Patkaňe še najľepši chitaju do suda, ktori še napelňi dopoli z vodu a na verchu še obviaže silnim papirom podľepenim platnom, ktori še f stredku rostrihňe do podobi hvizdi. Asi pul metra nad tim otvorom še zaveši kus slaňinki a na sud še opre deska, po ktorej možu patkaňe vijsc. Ľen co še patkaň dostaňe na papir, ta spadňe do suda a tam še zatopi. Smutne? Aľe take veci še mušeľi riešic, ňe? A ňeľen v štiricatim šidzmim! / +ka /
Zo stareho zapisňika
Jag nastala hospodarska kriza vo švece, ta veľo ľudzi pošlo za robotu do Ameriki. I od nas še tam vibraľi. A jag išlo jedno dzifče, ta ostatňe za ňim bars plakali. A naš dzeduš tiš pošľi. Daktore robiľi v ľesoch abo pri žeľezňičnich podvaloch, co še kladľi. A jak prišľi do domu s teho veľkeho šveta, ta začaľi gazdovac. Ku temu še jim fajňe hodzil i hospodarski zapisňik. Dalo še tam doznac i to, čom hľisti tedi dažďovki môžu bidz i jedovate. Dakedi še zbiraľi a davaľi še kurom na obživu. A ňe zredka še stalo, že kuri namesto dzeki za dobre prikarmovaňe dzeška zaľežľi a nakoňec vistreli nohi. A čom to tag bulo? Zapisňik dal otpovec šickim chovateľom hadzini, jag ftedi, tag i dňeška. F čaše množeňa maju hľisti f sebe jet, a to f totim žoltim opasku. Do hlienu, vilučeneho z opasku, potim hľista kladze vajička. A dňeška už zname, že mlade hušata abo kačata, kedz še nažeru totich hľistoch, možu o paru hodzin pohinuc. Myšľim, že toten zapisňik bul rovnako ftedi i dňeška veľkim pomocňikom. / + dh, + ka /