Hlásajte Evanjelium všetkým národom
Keď som sa začala naplno venovať Rómom vo farskej katechéze, stretávala som sa s pochmúrnymi názormi, ktoré vôbec nenaznačovali nejakú nádej, že sa Rómom oplatí venovať. Vieme, že majú svoju od nás odlišnú mentalitu, a preto sa označujú ako neprispôsobiví občania. Pán mi však daroval nezaslúžený dar viery, aby som mohla žiť v nádeji a radosti. Inak by som ani takúto službu nemohla vykonávať. Dávala som si v srdci protiotázku, keď ma niekto odrádzal a znechucoval. Pýtala som sa: „Vari je Evanjelium určené len pre niektorých a nie pre všetkých ľudí všetkých čias?“ Teda aj Rómovia sú schopní prijať Evanjelium. Musí sa im však predkladať iným spôsobom, blízkym ich mentalite. Potvrdil to dávno už vatikánsky koncil, keď zdôraznil, že Evanjelium sa musí inkulturovať, teda zasadiť do danej kultúry.
Keď som si takto obhájila užitočnosť svojej služby, začala som. Zatiaľ je to iba niečo vyše roka, čo som v kontakte s Rómami. Môžem povedať, že ich najobľúbenejšia aktivita je spev, tanec, hudba, spoločenské hry a scénky. Sú šťastní, keď sa cítia užitoční. Napríklad keď sme pred Vianocami nacvičovali jasličkovú pobožnosť, bola som prekvapená, že sa chceli zapojiť aj starší chlapci a nehanbili sa. Pri nácvikoch s deťmi sa mi odhalili aj ich dobré skryté vlastnosti – pokora, skromnosť a ústupčivosť. Keď som sa pred pár rokmi venovala nerómskym deťom, bolo to veľmi ťažké podeliť im úlohy, lebo skoro každý chcel hrať v scénke hlavnú postavu. Tie chyby, ktoré rómske deti majú, by nemuseli byť až také vypuklé, keby boli odmalička vychovávané inakšie. Deti za to nemôžu. Keď som ich pripravovala na prvé sv. prijímanie, uvedomila som si, aké je dôležité začať od rodičov, lebo to, čo nemajú rodičia, neodovzdajú ani deťom. Vyžadovala som aj od rodičov, aby prichádzali na náuky, lebo vieru musíme najprv poznať. Potom ju možno prijať aj do srdca. Prosím o modlitbu za všetkých, ktorí sa venujú Rómom, aby múdro a s láskou konali svoju službu. / pokr. nabudúce, sr. Bernadeta /