Na sv. omši a adorácii za oslobodenie a uzdravenie
Pravidelne raz mesačne sa koná duchovný program v kaplnke Charitného domu v Lipanoch, ktorý pozostáva z modlitby Korunky Božieho milosrdenstva za závislých, zo slávenia sv. omše a adorácie za uzdravenie a oslobodenie. Zúčastňujú sa ho veriaci z viacerých farností a filiálok. V kaplnke často neostáva ani jedno voľné miesto na sedenie a dokonca sem nachádza cestu aj čoraz viac mladých ľudí. Pred časom som bol na tomto podujatí a poviem vám, že som odtiaľto odchádzal povzbudený. Vrelo odporúčam. Keďže nie vždy mi zdravie dovolí byť na tejto duchovnej akcii, o to viac si ju potom vážim. Chcem vám trocha priblížiť toto podujatie, kde pozvánku ponúka sám Ježiš. To On si ma tam zavolal prostredníctvom slov známych, ktorí ma s týmto podujatím oboznámili už pomerne dávno, avšak až neskôr som nabral v sebe odvahu ísť tam. Dnes viem, že to vo mne muselo dozrieť. Sv. omšu slávil otec Jozef Heske a do liturgie sa zapojili členovia a kandidáti Kruciaty a Hnutia Svetlo-Život a tiež mládež. Otec Jozef sa vo svojej kázni zameral na svätyňu, ktorá mala v duchovnom živote Izraelitov veľmi dôležité miesto. Hovoril o kráľovi Šalamúnovi, za ktorého pôsobenia sa staval jeruzalemský chrám. Vyzdvihol múdrosť, ktorú si kráľ žiadal od Pána viac než čokoľvek iné. Najdôležitejšou časťou jeruzalemského chrámu bola veľsvätyňa, kde sa nachádzali tabule Božích prikázaní, miska s mannou a Áronova palica. Od obrazu tejto veľsvätyne prešiel k svätyni, ktorou je srdce človeka. Áno, v našom srdci sídli svätyňa, v ktorej prebýva Boh. Sme Jeho chrámom. A naozaj je to tak? Otec Jozef uvažoval aj v mene každého z nás, či skutočne sme Božím chrámom. Čo všetko ohrozuje našu svätyňu srdca? Pripomenul nám, že Ježiš prišiel, aby oslobodil naše srdce od všetkého, čo ho zotročuje. Ježiš uzdravuje a dáva novú šancu na zmenu nášho života. No viac ako telesné uzdravenie potrebujeme to duchovné. Koľko neodpustenia, hádok a sporov spojených najmä s majetkom a dedičstvom je v mnohých rodinách! A táto nenávisť a neodpustenie je blokádou v ľudskom srdci. Oveľa viac potrebujeme dať do poriadku našu dušu, naše srdce, aby v nás prebývala láska a nie nenávisť.
Aj počas adorácie sa niesla kaplnkou myšlienka svätyne, ktorou je srdce človeka. V úvode sme prednášali modlitby k Duchu Svätému, potom sme chválili nášho Pána a odprosovali ho za naše hriechy. V modlitbe sme odovzdávali naše ťažkosti, starosti a problémy Bohu. Čas pri Ňom je časom duchovného úžitku a oddýchnutia si od svetských záležitostí. Prosili sme aj za tých, ktorí sú zviazaní nejakou závislosťou, aby našli cestu k vlastnému oslobodeniu a uzdraveniu a zverili svoj život Bohu. Nášho Pána sme chválili a oslavovali aj piesňami. Vďaka Ti, Pane, za chvíľu strávenú pri Tebe. Nech je pre nás najdôležitejšie mať Ťa v srdci, aby aj cez nás sa šírila Tvoja láska a milosrdenstvo. Nech svätyňa nášho srdca neostane prázdna. Pomôž nám, Pane, dodržiavať Tvoje prikázania v tomto svete, aj keď to vyžaduje obetu a sebazápor. / veriaci /