Najkrajší darček
Pracujem občas ako dobrovoľník na geriatrickom oddelení a vidím, ako trpia najmä starší ľudia. Vidím, aké bolesti musia denne skusovať a ako zápasia so svojím neľahkým stavom. O to viac si všímam ich radosť a vďačnosť, keď k nim prichádzam čo i len s pohárom vody alebo keď ich prichádzam otočiť, aby nedostali preležaniny. Z pohľadu ich očí možno vyčítať všetko, čo v tej chvíli cítia a čo prežívajú. Mnohí z nich sú dlhodobo ležiaci a je potrebné k nim prichádzať aj niekoľkokrát denne. Medzi ich najkrajšie chvíle patria tie, keď ich navštevujú ich blízki. Vtedy im oči žiaria šťastím a takou potrebnosťou. Uvedomujú si, že niekomu ešte na nich záleží a že sú ešte milovaní. Nájdu sa však aj takí, ku ktorým nechodí skoro nikto. A je aj na nás, zdravotníkoch a dobrovoľníkoch, aby sme im aspoň trochu spríjemnili život.
Ďalšou skupinou ľudí, ktorí sa tešia aj z maličkostí, sú obyvatelia domovov dôchodcov. Čo je pre nich tým najkrajším darčekom? Materiálne dary alebo sladkosti? Určite tým naj darčekom sú ich samotní rodinní príslušníci – synovia, dcéry, deti, vnuci, pravnuci, prapravnuci. A okrem viery, že ich navštívia, je tu ešte jeden dôvod prečo žiť – úprimná viera v Boha. Veď mnohí zo starších ľudí vyrastali v čase náboženskej neslobody a často museli znášať rôzne prekážky, ktoré im kládla štátna moc pod nohy. No oni to nevzdali a svoju vieru, tak často skúšanú bolesťou a námahami, odovzdávajú ďalej. Nájdu sa však aj takí, ktorých počas Vianoc nenavštívi nikto. Opäť sú za tým rôzne príčiny. Ale Boh neopúšťa nikoho. On nemá dôvody prečo neprísť. On nehľadá výhovorky.