Nielen o púti v Czarnej Góre / rozhovor s jednou pútničkou /
V nedeľu, 22. júna 2014, sa veriaci z Brezovice, Brezovičky a ďalších farností zúčastnili púte na Czarnu Góru v Poľsku. Púť duchovne sprevádzal kňaz Pavel Ščerba, ktorý pôsobí vo farnosti Brezovica. Pri tejto príležitosti sme oslovili jednu z účastníčok púte a položili sme jej zopár otázok.
Akú úlohu by mali zohrávať púte v živote kresťana?
Púť je vo svojej podstate jednou z foriem modlitby, je priestorom, ktorý venujeme Bohu, je časom vytrhnutým z bežného každodenného koloritu, ktorý chceme intenzívne prežívať s naším Pánom. Púť je veľkým a výnimočným časom milostí prúdiacich do srdca každého, kto sa rozhodne putovať na niektoré z miest. Práve milosti, ich vyprosovanie pre seba i blízkych, známych i neznámych, je skutočným dôvodom putovania. Púť možno vnímať ako „duchovné fitness“, veď keď telu doprajeme telocvičňu alebo posilňovňu, aby sme si zvýšili kondičku, tak prečo by sme mali zanedbávať svoju dušu?
Prečo ste sa rozhodli ísť na pútnické miesto Czarna Góra? Boli ste tam predtým?
Začnem druhou otázkou. Na tomto pútnickom mieste som už bola. Absolvovala som tam modlitbové duchovné cvičenia, organizované spoločenstvom rodín z Košíc. Išlo o predprípravu pred konaním letného tábora pre deti. Program pozostával zo slávenia sv. omší, z modlitby a adorácie. Zmyslom tohto podujatia bolo okrem iného vložiť do modlitieb pripravované akcie. A prečo som sa rozhodla ísť na túto púť? Určite ma oslovilo aj pozvanie duchovného otca z Brezovice, ale aj osobné pozvanie môjho manžela. Chcela som stráviť nedeľu – sviatočný deň – aj takýmto spôsobom, a tiež zúčastniť sa na sv. omši v pútnickom chráme a byť fyzicky i duchovne blízko relikvií I. stupňa sv. Jána Pavla II.
Čo Vás upútalo ako prvé, keď ste vystúpili z autobusu v Czarnej Góre a aký dojem to vo Vás zanechalo?
Určite ma zaujal samotný predvstup na pútnické miesto, kde sa nachádza krížová cesta s pekne udržiavaným parkom. Už pri vystúpení z autobusu však môj zrak spočinul na kopci, na ktorom je postavený miestny chrám Premenenia Pána, ktorý je akoby majákom ukazujúcim ten správny smer k nášmu Pánovi, lebo život bez Neho by bol prázdny a fádny.
Čo Vás najviac oslovilo z celého duchovného programu púte a prečo?
Do môjho srdca sa hlboko vryli myšlienky z homílie kňaza Pavla Ščerbu. Oslovil ma a duchovne obohatil aj celkový priebeh sv. omše, jej slávnostnosť a dôstojné slávenie. Plnú účasť na sv. omši vnímam ako nevyhnutnú potrebu nasýtenia ľudskej duše. Nie je to teda len „otázka pocitu“.
Je pre Vás podstatná aj samotná pútnická cesta na dané posvätné miesto? Ak áno, tak prečo?
Cesta na pútnické miesto je príprava modlitbou, ide o neoddeliteľnú súčasť púte. My sme sa počas cesty na Czarnu Góru modlili v autobuse posv. ruženec, a takto prežívali chvíľu očakávania.
Chodievate počas roka aj na iné pútnické miesta doma i v zahraničí? Ak áno, môžete ich aj vymenovať. Ktoré z nich vo Vás zanecháva najhlbšiu duchovnú stopu?
Som pútničkou podľa možností. Rada navštevujem mnohé známe i menej známe pútnické miesta. Gaboltov, Levoča, Staré Hory, Medjugorje, Lurdy, Rím, Assisi. Do Medjugorja chodím aj dvakrát v roku. Práve toto miesto vo mne zanecháva najhlbšiu duchovnú stopu. Vždy keď tam vystúpim z autobusu, si povzdychnem: „Konečne som pri Tebe, Matka.“ Cítim sa akoby riadnym členom veľkej farnosti Medjugorje. Som s ním duchovne spojená aj na diaľku. Zaujímam sa o o dianie v tomto kúsku sveta, čítam správy z internetu a posolstvá P. Márie, ktoré cez vizionárov predkladá každému z nás, svojich detí. Medjugorje sa zvykne často označovať aj ako spovedelnica sveta a naozaj je to pravda. Ide o miesto veľkých obrátení po dlhých rokoch. Kňazi sú tu vždy nablízku a sprostredkúvajú vo sviatosti zmierenia Božie milosrdenstvo.
Čo by ste povedali tým, ktorí azda z rôznych príčin či zo strachu váhajú a odkladajú návštevu pútnických miest?
Každá púť je spojená aj s obetou a prispôsobovaním sa momentálnym okolnostiam putovania. Nie raz je potrebné bojovať s chorobou, netrpezlivosťou v putovaní a inými prekážkami. Lebo tam, kde je Boh, je aj diabol, ktorý pokúša človeka, lebo nás chce obrať o milosti, aké prináša púť. Diabol však stavia prekážky ešte aj pred púťou, snaží sa človeka rôznymi spôsobmi odlákať od vykonania púte. No, nebojme sa putovať. Aj Mária putovala k príbuznej Alžbete a do chrámu. Púť je často miestom výchovy k pokore, ktorá vedie putujúceho k plneniu Božej vôle a nie tej svojej. Práve presadzovanie vlastnej vôle môže narušiť pokojné a pokorné putovanie.
Pozn. vďaka za rozhovor a nech Vás Pán požehnáva aj prostredníctvom pútí.
/ otázky pripravil kp a odpovede poskytla anna /