S biblickou myšlienkou 3. pôstneho týždňa
1. 3. 2016
Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
lebo ty si Boh, moja spása.
/ pozri Ž 25 /
Pozn. Pôst, ktorý sa prehupol do svojej druhej polovice, je stále časom výzvy nielen k pokániu, ale aj k radikálnym až zásadným rozhodnutiam. Je to čas na konkrétnu a presvedčivú mobilizáciu ku konaniu skutkov milosrdnej lásky. Je niekto v našom okolí smutný, bezradný a zúfalý a nevie, čo má robiť? No tu je výzva k tomu, aby pocítil podporu, prijatie a konkrétny skutok milosrdenstva, ktorý by sa prejavil v ľudskej blízkosti a v tešení jeho zarmúteného srdca. Áno, aj ja, aj ty môžeme tešiť zarmútených a životom ubitých. To nie je len o súcite a v časovom zhone narýchlo vyslovených niekoľkých vetách. To je o úprimnej snahe byť nablízku všade tam, kde je utrpenie, choroba a iné nepríjemné okolnosti. Stačí možno úsmev, ale nie taký cez zuby. Stačí možno pozdrav – dobrý deň či Pochválený buď Ježiš Kristus – no vypovedaný s radosťou zo vzájomného stretnutia a nie iba z povinnosti. Stačí možno krátka modlitba príhovoru za človeka, ktorý trpí a znáša ťažkosti či je spútaný závislosťou. Stačí odovzdať dotyčného Bohu a prosiť Ho, aby uzdravil dotyčného a konal so svojou mocou v jeho ťažkom rozpoložení. / podmienka modlitby príhovoru: ten, ktorý sa takto modlí, má byť v posväcujúcej milosti, teda bez ťažkého hriechu /
Preto slová zo žalmu č. 25 o tom, aby nám Pán ukázal cesty, kadiaľ máme putovať životom a aby sme sa nechali na nich poučiť jeho Slovom cez modlitbu, sviatosti a okolnosti, sú slovami veľmi potrebnými. Lebo u Pána nájdeme posilu, pomoc i odvahu konať milosrdne a byť milosrdnými, ako je On milosrdný.