Básne na zamyslenie
Pri nedeľnej šálke kávy alebo čaju
foto: internet
Z dedovho kresla
Stopy noci na poli,
závoj rosy, zdobiaci steblá bylín,
tiché výkriky nemých tvárí.
A predsa
to všetko vidím z dedovho kresla.
Mačky, čo za psov sa vydávajú,
vlci, čo baraniu kožu obliekajú,
prázdne pohľady a gestá.
A predsa
to všetko vidím z dedovho kresla.
Moria plné sĺz,
srdcia spútané smútkom,
duše žijúce nekonečnú bolesť,
tiene skrývajúce strach.
A predsa
to všetko vidím z dedovho kresla.
Mnoho chudobných pre šťastie,
davy bohatých pre nárek,
hŕstka bdelých pre blaho.
A predsa
to všetko vidím z dedovho kresla
Zronené prázdne loná,
neuhasínajúce plamene nádeje,
stopy priateľstva v daždi,
falošné dotyky pozemskej lásky.
A predsa
to všetko vidím z dedovho kresla.
Obličaj žiariacu nekonečnou radosťou,
dušu naplnenú večným pokojom,
ruku zotierajúcu každú slzu,
srdce zapálené pre večnú lásku,
miesto, ktorého žiadna mapa nezná.
A predsa
to všetko, ba ešte viac už neuzriem z dedovho kresla. / peter /
So životom bez života
Hľadal som médium,
čo dostatočne zmeria moje ja,
čo vypovie úplne a pravdivo ten život žitý bez života.
Hľadal som slovo,
ktoré iste kdesi povieva,
len ťažko ho uchytiť a žiť život životne.
So životom bez života náročné je žiť.
Chýbajú slová, vypovedané pravdivo a úplne.
Ostáva na predpis clivota,
čo vždy spí vo dne,
A v noci tiež nevinne? Ostáva viac než pocit samoty.
Cez / viac / poľný Pavol
Vzal som pokoru
Vzal som pokoru,
nespoznajúc jej poslanie,
svet predsa nie je v kolenách.
Málokto kľačí vo svojich postojoch,
málokto túži odčiniť seba.
Vzal som pokoru,
pozdvihol pýchu,
a lásku k stvoreniam.
Málokto odchádza, keď môže zostať.
Málokto ustráži seba, keď môže viac dostať.
Pokora ešte hlbšie padla, už ani viac nemôže.
Málokto, naozaj málokto spoznal jej poslanie?
Cez / viac / poľný Pavol