Bolesť Matky - bolesť spolutrpiacich
V dňoch 10. – 12. októbra sa koná v Levoči celoslovenské sympózium Kruciaty oslobodenia človeka. Hlavná téma znie – Bolesť Matky, bolesť spolutrpiacich. Preto sa spolu zamyslime nad závislosťou, nad naším vzťahom k ľuďom, ktorí možno trpia nejakým otroctvom, naviazanosťou k alkoholu alebo k iným prostriedkom. Možno takýchto ľudí stretávame denne, možno nie. Aj tak vám ponúkame zopár myšlienok.
Možno poznáme zo svojho okolia ľudí, pre ktorých by sme márne hľadali slová uznania a primeranej chvály. Možno poznáme ľudí, ktorých mnohí zaškatuľkovali do priečinku s názvom beznádejný prípad. Je smutné, ak sa z úst vypustí takéto hodnotenie s mizivou pozitívnou perspektívou do budúcnosti. V podstate sa takto zvykne vyriecť akýsi definitívny rozsudok, aký nemožno vziať späť. A predsa nemusí byť konečný až fatálny. V našich uliciach miest a dedín kráča veľa závislých, ktorým plynú dni s takmer rovnakým scenárom – od rána do večera s nejakým tým promile v krvi. To už nie je plnohodnotný a tvorivý život, to je postupné rozkladanie samotnej ľudskej dôstojnosti a znetvorenie Božieho obrazu v človeku. Ako my reagujeme na ľudí trpiacich nejakou závislosťou? Odvraciame od nich nielen hlavu, ale aj srdce? Akými slovami ich častujeme? Sú to výroky plné posudzovania alebo sa tam nájde aj slovo spoluúčasti, modlitby a úprimného záujmu o týchto našich bratov a sestry? Uvedomujeme si vôbec, že sú našimi bratmi a sestrami, aj keď sú v akokoľvek nedôstojnom stave? Záleží nám na telesnom, ale aj duševnom zdraví závislých? Výroky akéhokoľvek odsúdenia nepatria do našich úst ani sŕdc. Sám Ježiš, prijímajúc bez protestov odsudzujúci verdikt, ktorým ho Pilát posiela na kríž, je nám príkladom toho, ako sa zachovať, keď nás bude okolie bombardovať spŕškou posudzovania, akokoľvek by bolo nespravodlivé a nepravdivé. Zároveň nás učí neposudzovať, nehodnotiť, zbytočne nehovoriť o chybách druhých. Učí nás byť milosrdnými aj voči tým najväčším hriešnikom, ktorým mnohí okolo nás azda už nedávajú takmer žiadnu šancu na zmenu.
Pane, odpusť všetko posudzovanie a opovrhovanie na adresu sociálne vylúčených v našej spoločnosti. Nech neostanú sami so svojím krížom závislosti, nech nájdu vo svojej rodine a okolí oporu v podobe chápavých a súcitných sŕdc. Ich bolesť predsa nie je izolovaná. Ľahšie sa znáša, ak ju má človek s kým zdieľať. Tak ako Matka Mária zdieľala kríž so svojím Synom.
Možno si povieme, ako ja môžem pomôcť niekomu, kto o moju pomoc ani nestojí, komu vyhovuje jeho momentálny nelichotivý status? Prečo sa mám aktivizovať v prospech niekoho, kto si už na svoju závislosť „zvykol“? Ostať len tak nečinne – to nie je postoj kresťana, ktorému by malo podľa Ježišovho vzoru záležať na každom bratovi a sestre. Prvým krokom by mohol byť súcit. Viackrát sme možno aj my počuli vetu – Súcit je zbytočný a nič nerieši. Ale je to naozaj tak? Je súcit zbytočný? Mária, naša i Ježišova Matka, sprevádzala svojho Syna na krížovej ceste svojou tichou prítomnosťou, ale aj svojím súcitom. Utrpenie Ježiša našlo svoje miesto v jej srdci. Treba alebo netreba prejavovať súcit s ľuďmi, najmä závislými? Áno, iste, avšak tu ide o skutočný súcit vychádzajúci z úprimného srdca, ktoré naozaj túži znášať ťažkosti druhého človeka, ktoré chce byť v epicentre bôľu, ktoré chce svojou zainteresovanosťou zmierniť akokoľvek neznesiteľnú životnú situáciu. Rozľútostiť sa nad iným človekom, nad jeho trápením, nad jeho závislosťou predsa nie je prejavom nejakého neprimeraného afektu, je to prejav ochotného srdca, ktoré si všíma aktuálne rozpoloženie svojho blížneho. Mária nás učí, že bolesť sa ľahšie znáša, ak ju máme s kým zdieľať. Dnes sa často zvykne hovoriť o zdieľaní najmä v súvislosti so sociálnymi sieťami. Tam sa denne zdieľajú milióny statusov, fotiek, odkazov na webové stránky. Dokáže súčasný človek zdieľať skutočné pocity? Zaujíma sa o svojho suseda, známeho i neznámeho, keď vidí jeho utrpenie? Snaží sa nejakým vhodným spôsobom o riešenie problémov svojich blížnych? Teda začať možno práve súcitom. Takým primeraným, nie prehnaným.
Pane, stoj pri všetkých závislých a ich rodinných príslušníkoch, aby s Tvojou pomocou prekonávali ťažkosti a boli si stále bližší. Mária, pomáhaj nám čnostne žiť, aby sme sa ti podobali. / kp /