Boží dar / z vašich príspevkov /
Boží dar / z vašich príspevkov /
Počas Vianoc máme viac času na našich blízkych. Navštevujeme sa a vzájomne si želáme vinše plné pekných slov. Určite nám ostáva viac času aj na čítanie kníh, napr. náboženskej literatúry. Chcem sa s vami podeliť o niektoré myšlienky z kníh, ktoré som v ostatnej dobe prečítala. Začnem asi takto. „Čakáme bábätko,“ povie matka svojej rodine. Zrazu všetci zbystria zrak, sluch ... „A je to pravda?“ spýtajú sa ostatní. „Áno, čakáme niečo, čo už je, ale ešte nie je, toho, koho privítame.“ Predstavujeme si v tej chvíli, na koho sa bude asi podobať, čie bude mať oči, ústa, vlásky, no dôležité je, že príde nový človek – malý, bezbranný, nevinný.
Každá matka od prvej sekundy keď sa to dozvie, robí si tajné plány, čo asi s ním všetko prežije. Uvažuje, čo ho naučí, čo mu ponúkne a chce mu dať určite všetko. Od toho času je všetko v jej živote akoby na ruby. Ale prijať dieťa je predsa niečo, čo Boh chce, lebo je to Jeho vôľa. V jednej myšlienke sa hovorí, že pekným vzorom, láskou, úctou, pokorou, trpezlivosťou naučíš svoje dieťa viac, ako keď ho zraníš palicou. Samozrejme, že platí – ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko. Matka cíti srdcom, aj keď dieťa urobí niečo zlé, ona to vie, pochopí ho, pomôže mu. Ona chce svojmu dieťaťu dokázať, že i v ťažkých momentoch stojí pri ňom a že ho neopustí. Dáva mu istotu, nádej, učí ho, kde je jeho miesto, miesto, kde sa môže stále vrátiť. Hovorím o teple domova, ktorý tvoria rodičia a ich deti. Toto teplo nenahradí žiadna náhrada rodiny, o ktorú sa snažia liberálne zmýšľajúce skupiny ľudí po celom svete.
Budúcnosť každého dieťaťa je v Božích rukách. Len Boh privádza k životu, On je darcom životného dychu a matka, ktorá príjme dieťa, sa snaží svoju ratolesť chrániť a opatrovať. Veď v dieťati Boh dáva každej ľudskej rodine jedinečný dar, ktorý nemožno ničím nahradiť a prevážiť. Čo je hodnotnejšie než úsmev bábätka? Pohľad do detských očiek je niečím úžasným aj v tých najťažších chvíľach či problémoch. Dieťa nie je príťažou, ale veľkým požehnaním pre celú rodinu aj farnosť. Ono prichádza na svet ako Bohom milované stvorenie a spolu so svojimi rodičmi vytvára spoločenstvo lásky.
Rodina sa snaží dať dieťaťu len to dobré, chráni ho, ale zároveň necháva priestor aj samotnému dieťaťu, ktoré postupom rokov dospieva a musí sa prebrodiť aj za inými skúsenosťami, ktoré ho môžu zveľadiť a posilniť. Nové skúsenosti dostáva zo školy, zo života vo farskom spoločenstve a pod.
Určite nikto nechce mať zo svojho dieťaťa drogovo závislého alebo alkoholika. Rodičia si pri narodení svojho dieťaťa želajú jeho zdravie, šťastie, aby rástlo a bolo múdre, odvážne, pracovité. Mnohé myšlienky a ľudové múdrosti zväčša sú o láske a tá zvíťazí, lebo vychádza zo srdca. Ak budú rodiny žiť v láske a vzájomnom rešpekte, tak sa netreba strachovať o ďalší vývin detí. / mária /