Byť nablízku a pastierstvo podľa Ježiša
Byť nablízku / z myšlienok homílie otca Jozefa Heskeho na sv. omši v Lipanoch /
V stredu,23. apríla 2014, v čase Veľkonočnej oktávy sa konal duchovný program v kaplnke Charitného domu v Lipanoch. Najprv sa veriaci zapojili do prípravy na sv. omšu a precvičili si piesne, potom sa spolu modlili korunku B. milosrdenstva za závislých. Sv. omšu celebroval o. Jozef Heske. Vo sv. omši sa čítal evanjeliový text o emauzských učeníkoch, ktorí odchádzali z Jeruzalema smutní a bezradní, pretože ich Majster bol ukrižovaný. Otec Jozef v homílii zhrnul dnešnú dobu ako dobu, kedy sa žije veľmi rýchlo, kedy sa človek vrhá z jednej veci do druhej, kedy sa dynamicky presúva z miesta na miesto. A pritom má stále menej času, dokonca trpí jeho chronickým nedostatkom. Technický pokrok nám paradoxne uberá z času, no problém je v nás. Čas má totiž iba ten, kto si ho vie nájsť. Ježiš kráčajúc s emauzskými učeníkmi im venuje čas, ide s nimi celé popoludnie až do večera. Mohol im hneď vyjaviť svoju totožnosť, mohol sa im hneď dať spoznať, no on sa zaujíma o ich momentálne rozpoloženie a problémy. Má účasť na ich zronení a smútku, chce byť s nimi, chce zdieľať ich pocity. Ježiš naozaj rozumie človeku, ktorý má ťažkosti, rozumie ľudskej bolesti a sklamaniu. Kráča s človekom po ceste, všíma si jeho životnú situáciu. Ježiš rovnako ako emauzským učeníkom tak aj nám, ľuďom dnešnej doby, venuje svoj čas, seba samého. Takto aj nám ponúka spôsob ako ísť s druhým človekom, ako ho vypočuť, pochopiť, milovať, ako ho sprevádzať do žiadaného cieľa, ako mu prenechať priestor, ako mu hovoriť o tom, čo ho privádza k Ježišovi. Aj súčasný človek uponáhľanej a priveľmi dynamickej epochy dejín môže otvárať svoje srdce pre Božie slovo, môže horieť túžbou po spoznávaní Ježiša. Aj dnešný človek tak môže túžiť po stretnutí s Ježišom, po jeho prítomnosti. Toľko niektoré myšlienky z homílie otca Jozefa.
Po sv. omši sa veriaci spolu s duchovným otcom modlili pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou a prosili za seba, ale aj za svojich blízkych a tých, ktorí sú na niečom závislí. Chválili Pána a ďakovali mu za pomoc a ochranu. Vďaka Pánovi za požehnaný čas strávený v jeho prítomnosti.Pastierstvo podľa Ježiša
V pondelok 12. mája, v mariánskom mesiaci, sa veriaci zišli na modlitbách a slávení Eucharistie. Prišli z Lipian, ale aj z okolitých obcí, aby spoločne oslavovali Pána a ďakovali mu za dobrodenia, ktorými ich zahrnul, a tiež aby prosili za uzdravenie a oslobodenie zo závislostí pre tých, ktorí sa im podvolili. Po modlitbe Korunky B. milosrdenstva znel kaplnkou Charitného domu v Lipanoch spev litánií k Panne Márii, aké sa zvyknú spievať počas oázových cvičení. Aj týmito litániami vyjadrili veriaci svoj vrúcny vzťah k Márii, ktorá privádza človeka ku Kristovi, prameňu milostí a požehnania. Márii záleží na každom z nás, lebo sme všetci jej deťmi. Túži, aby sme sa svojím životom približovali k Ježišovi a boli mu podobní. Potom sa už začala sv. omša, ktorú celebroval otec Jozef Heske. Do liturgie slova sa svojou aktívnou účasťou zapojili aj veriaci. V homílii otec Jozef realisticky poukázal na pastiera, ktorý nie je nejakým výsekom z romantického obrázku, kde berie ovcu do náručia, ale je aj bojovníkom. Snaží sa chrániť ovce pred zlom, bojuje za nich, doslova páchne po svojich ovciach, pretože sa o ne zaujíma a nie sú mu vonkoncom ľahostajné. Takto vyzerá skutočný obraz dobrého pastiera Ježiša, avšak toto by mal byť obraz aj všetkých duchovných pastierov – kňazov. Otec Jozef vyzdvihol dve rozhodujúce črty pastiera – pastiersku teda pastoračnú múdrosť a lásku. Toto sú dva dôležité aspekty nielen Ježišovho pastierstva, ale aj každého pastierstva, ktoré na seba berie podobu kňaza, vychovávateľa, rodiča ... Človek možno skôr vie, čo má robiť, avšak často nevie, ako to má urobiť. A tu je nutné prosiť o spomínanú múdrosť, aby sa vedel rozhodnúť správne. Pastierstvo ale nemôže fungovať bez lásky, nemôže sa rozvíjať bez toho, aby sa pastier v úlohe kňaza, rodiča, učiteľa či vychovávateľa nestretával so svojimi zverenými, nemôže naplno prepuknúť bez súcitu, empatie a záujmu o ostatných okolo neho. Ježiš, náš dobrý pastier, je nám v tomto príkladom. Otec Jozef pripomenul, že každý z nás je povolaný byť pomocníkom pastiera Ježiša. Každý z nás má „naháňať“ stratené a zatúlané ovce na správnu cestu a tých stratencov je v našom okolí naozaj dosť. Tak ako pomocník na salaši, ktorý uteká, aby zachránil stratenú ovcu, tak aj my, všetci, sme zodpovední nielen za seba, ale aj za ostatných. Otec Jozef citoval v homílii aj niekoľko myšlienok z encykliky pápeža Františka. V jednej z nich sa dozvedáme, že kto má zatvorené oči pred blížnym, je slepý aj voči Bohu. Aj táto myšlienka hovorí o tom, aká dôležitá je láska a empatia voči druhým ľuďom a zároveň nás vystríha od duchovného sebectva, ktoré spočíva v „budovaní“ nášho vzťahu s Bohom bez budovania medziľudských vzťahov. Otec Jozef povzbudil prítomných veriacich, aby sa podieľali na záchrane stratených, žijúcich často na periférii spoločenského záujmu. Aj adoráciou znela hlavná myšlienka o dobrom pastierovi Ježišovi, ktorý ponúka človeku život v skutočnej slobode, pokoji a láske. Veriaci počas adorácie predkladali Pánovi svoje vďaky a prosby na konkrétne úmysly.