Cez odsúdenie k nádeji
Odsúdenie je zväčša posledným kontaktom odsúdeného so svetom mimo väznice. Potom dlho nič, iba múry a zasa samé múry. Svet za bránou väznice sa stáva takmer nedosiahnuteľný. Odsúdenie tak zostáva nadlho neprekonateľné a nezvrátiteľné. Akási temná definitívna uzamknutosť. Často vidíme v správach, ako vedú zločincov pred sudcu. Médiá si všímajú najmä vrahov, lebo tí sú pre nich zaujímavejší. Netrpezliví novinári doslova striehnu na dlho očakávaný verdikt, aby boli medzi prvými, ktorí ho poskytnú verejnosti. Taktiež sa čaká aj na reakciu odsúdeného, no ten väčšinou prechádza pred objektívom kamery iba mĺčky, pritom si držiac papier na tvári. Nechce komentovať dianie v súdnej sieni. Nie zriedka nesúhlasí s rozsudkom a dookola opakuje, že sa odvolá. No sú aj takí, ktorí sa mnohokrát ešte vehementne obhajujú aj pred novinármi, tvrdiac, že všetko bolo inak a že sú nevinní a že raz pravda výjde najavo. V Ježišovom postoji, keď ho viedli pred Piláta, nič z toho neplatí. Prijíma výrok odsúdenia, nebráni sa mu zubami-nechtami. Výrok odsúdenia nad Ježišom má však spásonosný rozmer. Tento výrok skutočne z nás odstraňuje výrok večného zatratenia, ako sa píše v jednej z najznámejších pobožností krížovej cesty. Z odsúdenia tak vyrastá nádej, z temnej chvíle preráža svetlo až do našich dní.
Ako je to s nami a našimi možnými výrokmi posudzovania na adresu druhých ľudí? Viac milujeme, alebo viac posudzujeme? Viac častujeme ľudí okolo seba slovami povzbudenia alebo slovami pohŕdania? Kam sa uberajú naše myšlienky, slová i skutky vo vzťahu k blížnym v rodine, práci a v spoločnosti vôbec? Stačí nám na nekompromisne chladné verdikty o známych celebritách iba niekoľko palcových tituliek v bulvárnych plátkoch? Skutočne nám stačí iba pár kusých informácií, aby sme si utvorili svoj názor na ľudí okolo nás? Sme zástancami alebo odporcami "zrýchlených súdnych konaní" v prostredí, kde žijeme, pracujeme a vytvárame vzťahy? Ak sa láska umenšuje, vtedy rastie posudzovanie, nenávisť a neúcta.
Pane, Teba neminula chvíľa odsúdenia, no Ty si ju prijal bez protestov. Nauč nás v tichosti prijímať aj to ťažké, nespravodlivé a ľudsky priam neznesiteľné. / kp /