Komu by ste dali Nobelovu cenu?
Komu by ste dali Nobelovu cenu?
Ak by som sa vás teraz opýtal, komu by ste udelili Nobelovu cenu, určite by ste zo seba vysypali zoznam viacerých osobností spoločenského a kultúrneho života. Možno by sa medzi nominovanými niektoré mená opakovali aj viackrát. Napr. bl. Ján Pavol II., niektorí známi svetoví politici snažiaci sa o mier a pokoj medzi znepriatelenými stranami, a možno by ste nominovali na túto prestížnu a svetovo uznávanú cenu aj svojich známych, rodičov, súrodencov, skrátka ľudí, ktorých síce nepozná celý svet, ale pre vás čosi znamenajú a vážite si ich prácu. Zoznam /ne/známych osobností by bol určite siahodlhý a počet mien by sa rokmi znásobil. Odkiaľ sa však vzala samotná Nobelova cena? A prečo sa začalo s jej udeľovaním? Odkiaľ vzišla snaha oceniť činnosť jednotlivcov a kolektívov za ich prínos v oblasti vedy, medicíny, ekonómie, fyziky, chémie a v boji za mier? Podľa dostupných historických faktov vieme, že Nobelova cena je prvé medzinárodné ocenenie za úspechy v spomínaných oblastiach ľudskej činnosti. Je zložená z medaily, osobného diplomu a peňažnej prémie, vyplácanej z úrokov zo sumy, ktorú venoval jej zakladateľ Alfréd Nobel. Udeľuje sa na základe závetu práve tohto muža a to od roku 1901. Toľko krátky exkurz do minulosti. Medzi menami laureátov tohto ocenenia nájdeme aj tieto. Za snahu šíriť vo svete pokoj a mier bola nobelovka udelená napr. bl. Matke Terézii, Martinovi Lutherovi Kingovi, americkému prezidentovi Jimmovi Carterovi, taktiež predstaviteľovi Organizácie spojených národov Kofimu Annanovi. Dostali ju aj mierové sily pôsobiace v mnohých nepokojných častiach sveta, kde sa podieľajú na zaistení bezpečnosti a pri distribúcii potravín a liekov. Laureátmi tejto ceny sú aj Lekári bez hraníc a ďalší.
V nedávnom čase spôsobilo nadšenie ale aj rozruch vo svete udelenie nobelovky Európskej únii za jej nezmazateľný prínos v šírení mieru. Niektorí politici prijali túto správu s rozpakmi, iní to vrelo privítali. Je pravdou, že v doterajšej histórii ešte žiadne zoskupenie štátov nebolo nominované na toto ocenenie. Kto potom dostal nobelovku? Môžeme povedať, že my, všetci, obyvatelia EÚ sme jej nositeľmi. Viac ako 450 miliónov ľudí. Na obrade prevzatia ceny sa zúčastnili čelní európski politici a predstavitelia štruktúr celej únie. Niektorí sa nedokázali stotožniť s rozhodnutím Nobelovho výboru, a preto ani neprišli. Pýtajme sa však, prečo dostala Európska únia ako celok toľkú dôveru, prečo práve ona má byť nositeľkou známej medaily? Za čo si vyslúžila toľkú pozornosť? Urobila niečo mimo rámca svojich povinností? Veď nemá byť snaha o mierové postupy vo svetovej politike čímsi samozrejmým a tak žiaducim? Vieme však, že angažovanosť únie ako zoskupenia vyše dvadsiatich štátov je v rôznych konfliktoch nepopierateľná. Váha európskeho spoločenstva naozaj pohýna veci z ustrnutia smerom k dohode. Ako sa zvykne hovoriť – viac hláv, viac rozumu. Treba však dodať, že ani vo vnútri únie nie je všetko také jednoznačné, aj tam sa vedú dlhé diskusie ešte pred zavedením nových pravidiel a smerníc. Je naozaj nevyhnutné modliť sa a prosiť Pána o jednotu vo vnútri európskych štruktúr, aby sa dokázali politici zhodnúť v dôležitých záležitostiach. Ak je potrebné, aby sa vedeli predstavitelia jednotlivých štátov únie zrieknuť niekedy až násilníckeho presadzovania iba svojich hospodárskych a iných záujmov. A teraz sa pýtam seba i vás, rozhodol sa Nobelov výbor správne? Určite áno! Každý nositeľ nobelovky je len človek aj so svojimi nedostatkami. Cena, ktorú prijal, je zhmotnením jeho celoživotného snaženia v niektorej z oblastí života. Európska únia ako spoločenstvo miliónov obyvateľov presadzuje vo svete prístupy a postoje, ktoré sa snažia obchádzať zbrane pri riešení vážnych kríz. Nie vždy sa to darí napĺňať do bodky, avšak snaha sa cení. Získaná nobelovka je teda motiváciou navyše. Každé ocenenie ženie oceneného ešte viac dopredu. Verme, že to platí aj v prípade únie. A tí, čo prijali jej nomináciu na nobelovku s dávkou istej nevôle a nepochopenia, nech pouvažujú, či si predsa len nezaslúžila únia túto poctu. Veď nakoniec aj oni boli ocenení.
A teraz sa opäť pýtam, komu by ste vy dali svoju osobnú nobelovku? Mame, otcovi, starkým, obľúbenému učiteľovi, kamarátovi ... Iste sa nájde mnoho mien neznámych, ktorí urobili čosi dobré pre svoje najbližšie okolie. Možno nevynašli nejaký nový liek, ani nepopísali prevratnú fyzikálnu teóriu, nerozbili atóm, a predsa si vyslúžia obdiv a uznanie tých najbližších. Niekomu pomohli nájsť cestu k sebe samému, pomohli oživiť posledné kúsky sebadôvery u človeka, ktorý už nevládze kráčať svojím životom, alebo priviedli niekoho zo scestia na správnu koľaj. Aj oni sú azda vo vašich očiach hlboko cenení a vážite si ich. Každý človek, ktorý pristupuje k svojmu okoliu s láskou, pestujúc ľudskosť vo svojom srdci, je laureátom svojej osobnej nobelovky. Skúsme sa viac poobzerať okolo seba a naozaj nájdeme ľudí, ktorí žijú svoj nenápadný život, a predsa konajú toľko dobra. V tejto chvíli mi prichádza na um malá a predsa veľká bl. Matka Terézia. Rozdala svoje srdce pre chudobných a biednych, myšlienky altruizmu jej neboli cudzie. My, všetci, máme v sebe potenciál napĺňať svoje všedné dni nevšednou porciou lásky a pokoja. Nech nám Pán v tom bude stále na pomoci. / kp /