Mladí uvažujú: Život je raz taký ... ale je to dar
Život je raz taký ... ale je to dar /Aj Vianoce sú oslavou života, ktorý je darom. V novonarodenom betlehemskom dieťati Ježišovi Boh plní svoj zámer. Mária prijíma Ježiša, ktorý sa stáva darom nádeje a záchrany pre celý svet. /
Život, krásny, sladký, úžasný, no miestami nevyspytateľný, plný bolesti, sĺz, sklamaní a utrpení! Človek si nevyberá svoj život. Skôr ako sa človek narodí, či je chlapec či dievča, Pán Boh mincou hodí, určí miesto a začína nám jeden nový jedinečný život. Už pri splynutí dvoch buniek sa začína od prvej sekundy rodiť nový, neobyčajný život. Vzniká najkrajší a najgeniálnejší, a predsa niekedy taký nepolepšiteľný tvor - človek. Od prvého nádychu sa učí, adaptuje, silnie, až nakoniec sa z úplne bezbranného, malého tvora stáva najväčší predátor zeme. Už od útleho veku je človek manipulovaný, vedený, poučovaný a usmerňovaný, aby našiel tú svoju cestu života. Áno, povieme si, život je raz taký a dejú sa v ňom rôzne veci. V živote ja osobne neverím v náhodu, ale dôverujem Bohu, ktorý ma povolal k životu a má so mnou svoj plán. Ale človek je zodpovedný za svoje konanie a do určitej miery je strojcom svojho šťastia. Aj napriek tomu musím povedať, že nie vždy to je skutočne tak. Človeku niekedy, aj keď má život zčasti vo svojich vlastných rukách, má svoj rozum a slobodnú vôľu, určujú život iní ľudia. Opäť použijem vetu: život je raz taký. Raz si hore, raz si dole. Sám neviem, prečo som si vybral tému o živote. Osemnásť rokov je zrejme dosť málo, aby som práve ja písal o živote. Častokrát sa zamýšľam nad zmyslom a nezmyselnosťou svojho života. Premýšľam nad minulosťou a budúcnosťou a oberám sa o to najdôležitejšie – prítomnosť a dôveru v Toho, ktorý udržiava celý svet. Prítomnosť, v ktorej si svojimi činmi a rozhodnutiami napravujeme minulosť a určujeme zčasti budúcnosť. Doteraz som nepochopil život, no verím, že ho jedného dňa pochopím. Do záveru som vybral jednu myšlienku. „ Keď sa človek narodí, tak plače. My vieme, do akého sveta prichádza, a predsa sa radujeme. Keď človek zomiera, tak už necíti bolesť. My vieme, že odchádza na lepšie miesto, a predsa plačeme.“ Aký paradox! Nakoniec len potvrdím, že život nech je akýkoľvek, neexistoval by, keby to nebol dar od Boha. Áno, život je dar! A ďakujme zaň Tomu, ktorý ho dáva.
/ z postrehov našej mládeže /