Nezablúdiš, ak porozumieš kráse prírody a sveta
Nezablúdiš, ak porozumieš kráse prírody a sveta
Blíži sa jar a cítiť to už aj v narastajúcich teplotách a topiacom sa snehu. Rád chodievam do prírody, ktorá mi poskytuje priestor na oddych, či už fyzický alebo mentálny. Prechádzka lesom je pre mňa skutočným zážitkom, aký vo mne pretrváva aj v nasledujúcich dňoch. Pochopiť krásu prírody podľa mňa znamená akceptovať jej dôležitosť pre celú Zem. Ak sa rovnováha v prírode naruší, ako môžeme vidieť aj v súčasnosti, a to nielen jej devastovaním ale aj vojnovými konfliktami, potom trpí mnoho živočíchov a rastlín a v konečnom dôsledku aj sám človek, ktorému od dávna prischol titul – koruna tvorstva, no často o ňu prichádza svojimi činmi a postojmi. Ak si prestane dnešný človek vážiť prírodu a primerane ju chrániť, tak potom aj sám veľmi hmatateľne pocíti dôsledky svojho nerozvážneho konania.
Prednedávnom som čítal o dažďových pralesoch veľmi znepokojujúce fakty, ktoré ma doslova zdvihli zo stoličky. Už predtým som vedel, že tieto pľúca Zeme pomaly ale isto prestávajú dýchať a stáva sa z nich miesto bezhlavého a nerozumného drancovania surovín a zdrojov, ktorými oplývajú. Tu môžem naozaj skonštatovať, že človek často sa ženúci za nezmyselne veľkou spotrebou zabúda na ochranu Zeme a jej zdrojov. Spotreba velí, čo najviac ťažiť, nehľadiac na škodlivé dôsledky . Prípad dažďových pralesov poukazuje na to, že človek je vo všeobecnosti málo uvedomelý vo veci ochrany životného prostredia. V spomínanom článku o drastickom klčovaní dažďových pralesov som našiel aj tieto informácie. Každý rok zmizne z povrchu Zeme 130.000 km² pralesov. Je to plocha väčšia ako rozloha Anglicka. Takto prichádza svet aj o vzácne druhy rastlín a živočíchov, prebývajúcich v pralese. Na jednom hektári pralesa môže rásť až 400 druhov stromov. Oblasť s rozlohou 10 km² môže obývať 125 druhov cicavcov, 100 druhov plazov, 400 druhov vtákov a 150 druhov motýľov. Výrubom sa tak neničia iba samotné stromy, ale aj všetko naokolo. Narúša sa celková rozmanitosť druhov. Niektoré z druhov sa pritom obmedzujú iba na jednu oblasť.
Túto tému nemožno v žiadnom prípade zľahčovať. Stromy z pralesa totiž plnia neoceniteľnú úlohu pri znovuvytváraní kyslíka v atmosfére. Ich výrubom sa táto produkcia znižuje, až sa môže úplne stratiť. Pralesy spĺňajú aj iné životne dôležité úlohy, ako je regulácia dažďových zrážok, regulácia teploty, ochrana proti erózií pôdy. Okrem iného sú nazývané aj svetovou lekárňou, keďže štvrtina všetkých liekov je vyrobená z druhov rastlín, ktoré rastú iba v pralesoch, taktiež z mnohých pralesných živočíchov sa získavajú potrebné protilátky. A tak by sa dalo pokračovať ešte dosť dlho vo vyratúvaní dôležitých funkcií dažďového pralesa. Myslím si, že chrániť prírodu možno aj tam, kde práve žijeme. Aj u nás, na Slovensku je mnoho vzácnych lokalít s vysokým stupňom ochrany, a predsa sa v nich možno stretnúť s odpadkami popri chodníkoch. To svedčí o nízkom ekologickom povedomí niektorých návštevníkov. A preto pochopiť krásu a dôležitosť prírody s jej darmi, surovinami a zdrojmi by malo byť celoživotným krédom každého obyvateľa Zeme. Pochopiť prírodu sa dá, podľa mňa, cielenou výchovou už od detstva v rodinách a školách. Každým papierikom či obalom od potravín vhodeným do koša sa v človeku rozvíja túžba po pochopení prírody a jej rozmanitých funkcií. Svet je však veľmi často nastavený úplne inak. Neúmerná spotreba doslova zráža celú Zem na kolená. Mám pocit, že mnoho ľudí nevidí ďalej než do vlastnej chladničky alebo za dvere svojho bytu či domu. V rozvinutej spoločnosti je napríklad veľký hlad po nových exotických druhoch dreva, aj z dažďových pralesov. Ľudia chcú mať nezvyčajné drevené obklady a nábytky vo svojich domácnostiach. A to je iba jeden príklad toho, ako sa spotreba naplno prejavuje a približuje svet k ešte väčšej ekologickej nerovnováhe.
Podľa mňa je tu stále priestor na serióznu úvahu nad vzťahom človek a príroda. Čochvíľa už môže byť neskoro. Článok o postupujúcej pohrome v trópoch ma utvrdzuje v presvedčení, že svet, najmä ten rozvinutý, poblúdil a z prírody sa stalo miesto takmer nekonečného devastovania v prospech ekonomických záujmov a obchodu. Verím, že sa podarí nájsť cestu z tohto bludiska a kompetentní si budú viac všímať ekologické dopady svojho konania.
/ bv /