Potrebujeme pochody?
Potreba pochodov?
V súčasnom svete sa pochoduje za rôzne požiadavky. Za lepšie životné a pracovné podmienky, za obranu kultúrneho a prírodného dedičstva pred masovou megalomanskou výstavbou, ako sme mohli vidieť nedávno v Turecku, za zvýšenú ochranu životného prostredia, ale aj proti úsporným opatreniam vlád v krajinách, ktoré klesajú kvôli kríze na dno a podobne. Pochody sa stali takmer bežnou súčasťou občianskej vybavenosti nejedného človeka. Právo zhromažďovať sa a vyjadrovať svoj názor predsa nemožno vylúčiť z demokratickej spoločnosti. Lenže nie každý pochod, nie každé zhromaždenie, propaguje hodnoty, ktoré korešpondujú s kresťanskou vierou. Prednedávnom sa konal dúhový pochod v Prahe, kde zúčastnení žiadali širšiu akceptovanosť zo strany väčšiny a viac práv pre homosexuálov. A teraz sa konal dúhový pochod v Bratislave. V spleti týchto „dúhových stretnutí“ sa určite nestratil ani pochod za život v Košiciach, ktorého myšlienkou je podpora a ochrana života od počatia po prirodzené zavŕšenie. Na otázku, ktorý pochod by podporili Slováci, v jednej ankete zaznela aj takáto odpoveď – mne stačí dúha na oblohe, ja nepotrebujem chodiť na dúhový pochod, som za život a tradičnú rodinu. Pochodov za zrovnoprávnenie homosexuálov a transrodových ľudí sa uskutočnilo po celej Európe viac než dosť. Niekde prerástli do otvorených stretov s extrémistami, ktorí sú za zákaz propagácie homosexuality na verejnosti. Dokonca v Rusku uvažujú o samostatnom zákone, ktorý by úplne vytlačil homosexuálov zo spoločnosti. Je takéto extrémne riešenie skutočným riešením? Nejde už o obmedzovanie základných ľudských práv? Ani Cirkev nie je nepriateľsky namierená proti ľuďom, ktorí majú homosexuálne cítenie, avšak za žiadnych okolností nemôže odobriť homosexuálne spolužitie a správanie, tobôž nie svadby osôb rovnakého pohlavia, ku ktorým sa hlási zmenou legislatívy stále viac krajín. Sú azda tie štáty, ktoré neprijali zákon o takýchto svadbách, nejaké spiatočnícke? Vonkoncom nie! Istý predstaviteľ pravoslávnej Cirkvi povedal, že uznávanie sobášov homosexuálov je symptómom prichádzajúceho konca sveta. Neprináleží mi hodnotiť obsah tohto výroku, jedno je však nepopierateľné, v homosexuálnom zväzku nedochádza k podávaniu daru života, je to krok ku kultúre smrti a nie života. Prečo sú teda potrebné pochody za život a jeho ochranu pred pretlakom verejnej mienky, ktorá silou-mocou obraňuje scestné právo rozhodovať o tom, či niekto bude žiť alebo nie? V jednom z mnohých odkazov, prečo ísť na Pochod za život, je napísané: „Nie je to protest, ani obviňovanie kohosi, nie je to boj proti človeku. Chceme dnes vydávať svedectvo o tom, že sú tu ľudia, ktorí vo svetle rozumu a Kristových slov vyslovujú svoje ÁNO životu, sú presvedčení o tom, že východisko z problému a ťažkej situácie nie je ukončiť život niekomu, ale práve v daní mu šance žiť.“
Pavol Kall