Poznať svoj región sa dnes "nenosí"?
Poznať svoj región – to sa dnes „nosí“?
Pred nejakým časom ma potešil fakt, že moja diplomovka postupne nachádza svoje miesto v praxi. Kedysi som ju síce písal s vedomím, že azda raz niekomu poslúži pri nejakom výskume alebo pri koncipovaní nejakej študentskej seminárnej práce. Priveľmi som si však nefandil. Téma mojej diplomovky vychádzala z prostredia, v ktorom som sa narodil. Bola úzko spätá s miestami, ktoré som ako dieťa veľmi rád navštevoval v rámci rodinných výletov. Odvtedy už prešlo veľa vody v potoku a ja som pomaly ale isto zabúdal na to, že som niekedy písal o nárečovej lexike a jej odraze v chotárnych názvoch rodnej obce a jej okolia. A tu sa zrazu z čista jasna ozval istý pán učiteľ s prosbou, či by mohol niečo čerpať z mojej diplomovky. Píše učebnicu regionálnej výchovy a niektoré fakty by sa mu hodili. Prikývol som, že môže smelo čerpať všetko to, čo bude potrebovať. Uvedomil som si, že moja snaha pred rokmi nebola márna a že azda niekomu poslúži na dobrú vec. Zároveň som sa zamyslel nad svojím vzťahom k rodnému kraju. Pristupujem k nemu s vďakou, úctou a nekonečnou túžbou poznávať ho hlbšie alebo som ľahostajný a oveľa viac ma vábi svet naokolo? A aký vzťah majú k svojmu rodnému regiónu dnešní tínedžeri? Je to s ich vedomosťami o rodnom kraji až také chabé, že je nutné koncipovať učebnice regionálnej výchovy? Poznajú prírodné zákutia svojho kraja a patrične si ich vážia? Zapájajú sa do aktivít určených na skrášlenie svojho životného priestoru? Poznávanie svojho rodného kraja by malo byť niečím samozrejmým a malo by prispievať k správnej a vyváženej hrdosti naň. Alebo sa dnes vôbec „nenosí“ prílišný záujem o svoje okolie? Mnohí utekajú kdesi do neznáma, chcú si po škole dobre zarobiť a potom sa vrátiť. Ale väčšinou sa už natrvalo nevracajú. Kde je chyba? V zlej sociálnej situácii v našej krajine? V postupnej strate hrdosti na rodnú hrudu? V globalizme, ktorý zotiera hranice štátov a kultúr? V človeku samom? Verme, že učebnice regionálnej výchovy, ktoré vznikajú v našich školách, aspoň zčasti znovu nadchnú študentov pre seriózny záujem o miesta, čakajúce na svoje „vzkriesenie“. / bv /