Sedembolestná pri trpiacom Ježišovi
Matka a Syn Ježiš – bezprostrednosť a citová stránka tohto stretnutia je zjavná. Aj v živote mnohých matiek dochádza k podobným stretnutiam, keď rodič vidí svoje dieťa v stave poníženia a straty úcty a dôstojnosti. City sa nedajú ukryť, častým sprievodným javom takýchto okamihov sú práve slzy. Sedembolestná prežívala okrem iných aj túto bolesť, ktorá vychádzala zo stretnutia s ponižovaným a týraným Ježišom. Koľké novodobé strety ubolených matiek a otcov so svojimi ratolesťami pokračujú v tomto stretnutí na krížovej ceste! Trpia rodičia, i najbližšie okolie. Máriina bolesť sa stáva celkom konkrétnou podobou nejednej užialenej matky, ktorá ťažko znáša závislosť svojho dieťaťa. Práve závislosť zotiera z človeka posledné známky dôstojnosti a úcty pred sebou samým. Ježiš bol ponižovaný a zbavovaný dôstojnosti neustálym atakom zo strany tých, ktorí ho viedli na Golgotu. V prípade závislého človeka je Golgotou celý priebeh závislosti. Plač a smútok rodičov sa stáva súčasťou tejto krížovej cesty. Máriin postoj v čase stretnutia so svojím Synom sa môže stať aj postojom všetkých zúfalých rodičov, ktorí si nevedia rady so svojimi deťmi. Čo robí Mária? Ticho spolutrpí so svojím Synom. Je mu ľudsky veľmi blízko, zdieľa s ním jeho bolesť a ponižovanie. Nejestvuje na svete väčšej bolesti, ako strata cti, ktorá sa prejavuje tým, že ľudia si z nás alebo z našich blízkych robia terčík posmechu, do ktorého triafajú svoje uštipačné poznámky plné posudzovania a pohŕdania.
Pane, buď blízko matiek a otcov, ktorí znášajú závislosť svojich detí, aby ich povzbudzovali na ceste k oslobodeniu.
Sedembolestná kráča ďalej spolu so svojím Synom na ceste kríža. Aj cez ukrižovanie. Ježiš vyzdvihnutý od zeme trpí. A spolu s ním trpí aj Jeho Matka Mária. Jednou z jej siedmich bolestí je práve pohľad na zomierajúceho Syna. Koľké matky znášajú veľkú bolesť pri pohľade na svoje deti, ktoré majú nejakú chorobu alebo prepadli závislostiam. Znášajú podiel bolesti podobne ako Mária. Pre matku je najťažšou chvíľou práve tá, keď vidí umierať vlastné dieťa. Každá závislosť postupne zabíja toho, kto sa jej oddáva. No zabíja aj vzťahy v rodinách, zabíja pokoj, rodinnú pohodu. Nastupujú stovky bezsenných nocí, strach o vlastné deti a celková neusporiadanosť v živote. Kde hľadať pomoc? Opäť sa skrýva v krížovej ceste nášho Pána. Čo urobila Mária, keď videla trpieť svojho Syna? Čo ako by chcela pomôcť, predsa nezmohla nič, no viac než akýkoľvek skutok sa tu vyníma jej prítomnosť pod krížom. Stála tam, neodišla preč, neuhýbala pohľadom od svojho trýzneného Syna. Pri tomto zastavení môžeme myslieť na všetky utrápené matky a otcov, ktorí možno denne majú pred očami svoje deti postihnuté nejakou chorobou alebo závislosťou, a predsa im nevedia pomôcť. No už tým, že sa od nich neodstrkujú, že ich majú radi aj napriek všetkému, dávajú najavo svoju blízkosť.
Medzitým Mária naďalej zdieľa bolesti svojho Syna.
Ježiš dokonal. Jeho bezvládne telo skladajú z kríža. Opäť s tichou a pokornou prítomnosťou Matky Márie. Pri tomto zastavení sa akoby zlievajú dve z jej bolestí. Niekdajšie proroctvo Simeona a vkladanie Ježišovho tela do Máriinho lona. Azda sa v tej chvíli prelínali v jej myšlienkach oba tieto bolestné momenty – ten čerstvý pod krížom v náručí s mŕtvym Synom i ten spred rokov v chráme. Slová Simeona o utrpení Ježiša sa teda naplnili. Sprevádzali Máriu až tu na Kalváriu, až po moment splynutia Matky so Synom v náručí plnom lásky i bolesti. Simeonove slová, také trpké, no zároveň jednoznačné, dokázali Máriu celé roky raniť, až pokým sa nevyplnili. Prijala ich ako súčasť Božieho plánu. Ona Spolutrpiteľka, ako ju nazývajú gréckokatolíci, sa podieľala na spáse celého ľudstva. Aj my sa môžeme ocitnúť vo chvíli, keď nás raní nejaké slovo o našich blížnych. Aj my sa môžeme ocitnúť v Máriinej pozícii. Ako príjmeme správu o nevyliečiteľnej chorobe svojho dieťaťa, o strate práce nášho blížneho, o diagnostikovanej závislosti syna alebo dcéry či iného príbuzného? Ako príjmeme akúkoľvek nepriaznivú správu o niektorom členovi našej rodiny? Necháme sa viesť sebazničujúcim pocitom raniacich slov? Alebo sa odovzdávame do Božej vôle ako Mária?
Sedembolestná Matka Mária, prihováraj sa za naše rodiny u svojho Syna, aby sme dokázali v pokore prijať všetko krásne, ale aj to zraňujúce. Pane, pomôž nám odumierať veciam, závislostiam, naviazanostiam, sebe samým, svojmu egu, aby v nás mohol v plnšej miere vzrastať život v pravde a milosti.
Mária vytrvalo znáša ťažké chvíle, a tak aj nás učí, ako prijímať Božiu vôľu.
Cesta s krížom vo svojom finále. Ostáva vložiť Ježišovo telo do hrobu. Aj tu zastrešuje celú udalosť prítomnosť Matky Márie. Zdieľala bolesť a utrpenie svojho Syna až po hrob. Práve uloženie Ježišovho tela do hrobu je jej poslednou bolesťou. Z čoho pramení ten takmer nezastaviteľný tok Máriinho bôľu? Z odlúčenia. V živote sa striedajú chvíle radosti i smútku, chvíle narodenia i smrti, chvíle návratov i odlúčení. V prípade Ježišovej smrti si hádam všetci naokolo mysleli, že zapečatením hrobu všetko končí, že Ježiš zomrel. Mária však ostáva nositeľkou nádeje. Verí, že smrťou jej Syna sa nič nekončí. Jej postoj nádeje nás chce presiahnuť, aby sme smrť nepovažovali za konečný prístav, ale za bránu do večnosti.
Pri tomto zastavení však pouvažujme aj nad naším vzťahom k smrti. V akom stave je naša duša? Pripravujeme sa častou sv. spoveďou a prijímaním Eucharistie na stretnutie s naším Pánom, keď nás povolá do večnosti?
Pane, udeľ nám milosť šťastnej hodiny smrti, nech Ťa v Eucharistii často a s radostným srdcom prijímame, aby sme si tak otvárali cestu k novému životu. Prosíme aj za všetkých akokoľvek závislých, aby našli zmysel svojho života v úplnej abstinencii a obetovali ju za oslobodenie nášho národa.
Mária, Matka naša, vlej nám do srdca nádej, aby sme obnovení nasledovali Tvojho Syna. / kp /