Spoločne za stôl - utópia alebo prežitok?
Stolovanie v rodinách – prežitok?
Ako vyzerá stolovanie v súčasnej rodine? Stretávajú sa členovia rodín pri spoločnom stole aspoň v nedeľu? Čo im v tomto peknom zvyku bráni? Práca otca tisícky kilometrov od rodiny? Zamestnanie mamy, ktoré je na smeny? Alebo štúdium či práca detí mimo rodnej krajiny? Alebo celkom hlasné a okaté popieranie tejto tradície? Ak ani jedna z uvedených prekážok na tú vašu rodinu neplatí, a predsa sa pri stole vidíte tak akurát počas sviatkov alebo rodinných osláv, potom bude problém niekde inde. Azda v nechuti výjsť z ulity svojho mikrosveta, často tvoreného virtuálnou realitou internetu alebo v slabej snahe prekonať vlastný individualizmus, na ktorého formovaní sa v nemalej miere podieľa súčasný životný štýl spotreby bez vnímania hodnoty a dôležitosti medziľudskej komunikácie z očí do očí. Chcú sa vôbec dnešné rodiny spolu stretnúť alebo im aj celkom vyhovuje, keď stolujú individuálne, podľa aktuálneho stavu svojho žalúdka a vlastnú nezávislosť od ostatných demonštrujú aj takýmto spôsobom ? Stolovať v rodinách je však veľmi dôležité pre vzájomné formovanie a budovanie sociálnych vzťahov. Byť spolu je skutočne na nezaplatenie, lebo vytváraním a neustálym udržiavaním spoločenstva sa identita rodiny nerozpadáva, ani povedomie o nej samej sa nevytráca. Ak sa členovia rodín nevidia ani raz do týždňa všetci pri obede alebo večeri, tak to môže po určitom čase prinášať rôzne negatíva – ako je odcudzenie, neschopnosť riešiť v pokoji nahromadené problémy v rodine, strata vzájomnej dôvery, dlhodobá absencia dialógu vedúca do slepej uličky. Spoločné stravovanie má však okrem sociálneho rozmeru aj duchovný. Jedlo, ktoré sa požíva, je Božím darom a prejavom Jeho požehnania. Samotná konzumácia jedla v úcte a dôstojnosti pred jej Darcom sa stáva modlitbou vďaky za všetko, čím nás Pán obdarúva. Žiadne náhlenie, žiadny náznak neúcty a frfľania nad jedlom tu nemá svoje miesto. Pri každom spoločnom obede, večeri či raňajkách máme jedinečnú možnosť zdieľať svoje radosti, smútky, víťazstvá alebo aj prehry s ostatnými členmi rodiny. Pri stole sa hľadajú riešenia z naoko neprekonateľných problémov vo svetle viery, modlitby a Božieho slova. Známe – pri jedle sa nerozpráva – sa môže uplatňovať počas konzumácie, avšak stolovanie sa nekončí s posledným sústom, ani s utretím úst, spoločné rozhovory sú akoby nadstavbou, ktorá je vhodným pokračovaním po jedle a modlitbe. / bv /