Televízia medzi nami
Televízia medzi nami
Nedávno sme si pripomenuli Svetový deň televízie. Máme čo oslavovať? Spĺňa televízia svoje poslanie vzdelávať, zabávať bez zvýšeného cynizmu a irónie a odkrývať skutočné hodnoty? Patrí jej naozaj toľko uznania a pozornosti? Nepreháňame to s jej „nezastupiteľným miestom“ v našich životoch? Čo by malo byť a možno stále nie je jej prvotnou úlohou? V nejednej domácnosti sa práve televízia stala každodenným „pokrmom“, ktorý však nie vždy zasýti tými vhodnými prísadami. Vraj, taká televízia, aký je vkus jej divákov. Ona iba odráža chute svojich klientov. Aké sú nároky dnešných divákov? Stačí im bezduchý nič osožné neprinášajúci program, ktorý síce dvíha píplmetre a sledovanosť stúpa do nezvyčajných výšok, ale o nejakých podstatných hodnotách tu nemožno vôbec hovoriť? Verejnoprávna televízia na Slovensku spustila projekt, ktorého hlavnou myšlienkou je budovanie obsahu pomocou hodnôt. A to je aj dôležitý znak verejnoprávnosti. Tá by mala reflektovať všeobecný verejný záujem a vysielanie by sa malo niesť v tomto záujme. Aj každá komerčná Tv by mala predsa v prvom rade dbať na to, aby ponúkala divákom filmy a relácie, ktoré nijako nedeformujú charakter a celkovú osobnosť človeka. Alebo na prvom mieste je záujem nahnať čo najväčšiu sledovanosť za akúkoľvek cenu, aj za cenu straty ľudskej dôstojnosti? Budovať obsah pomocou hodnôt nech je teda základným poslaním každej televízie. Je pravdou, že televízna ponuka sa tvorí pomocou dopytu divákov. Takže, aj na diváckom vkuse leží zčasti ťarcha celého problému.Ako diváci by sme sa mali sami podieľať na formovaní televíznej ponuky. Byť náročnými na seba a vyberať si programy s pridanou hodnotou.
Televízia ako veľmi silné médium má svoj svetový deň, kedy nielen oslavujeme jej prítomnosť medzi nami, ale v prvom rade sa zamýšľame, či naozaj spĺňa svoju úlohu v spoločnosti, či viacej buduje, než rúca. Zamyslieť sa môžeme pri každom zapnutí televízora, keď si vyberáme, čo budeme sledovať napríklad aj dnes večer. A na záver kúsok z televízneho antižalmu:
Televízor je môj pastier,
nič mi nechýba:
kŕmi ma
v pohodlnom kresle.
Vodí ma ďaleko od viery,
dušu mi zabíja.
Vodí ma
po pomýlených chodníkoch,
verný autorom programov.
I keby som mal chodiť cestou zodpovedného kresťana,
nebudem sa o to snažiť, lebo televízor je so mnou.
Jeho káble, vypínače a diaľkový ovládač - to všetko je mi útechou.
Prestieraš mi stôl rôznych hlúpostí podľa mojich túžob.
Leješ mi zlé predstavy do hlavy
a moje túžby mi napínaš až po okraj.
Lenivosť a darebnosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať pri televízore mnoho a mnoho dní.
A ešte čosi: Ak aj na nás platí čosi z tohto antižalmu, je najvyšší čas prehodnotiť náš vzťah k televízii, alebo prepnúť na jeden nórsky program ,kde vraj celý deň vysielajú oheň v krbe. Tým, nič nepokazíme. A potom pri pohľade na plápolajúce plamienky môžeme ešte viacej analyzovať náš divácky vkus. / bv /