Tvojich päť kameňov
Tvojich päť kameňov
Tak ako Dávid dôveroval svojmu Pánovi, tak aj my v dnešnom technicky vyspelom svete máme úžasnú možnosť vstúpiť do takéhoto vzťahu s naším Stvoriteľom, ktorý nás miluje bezhranične a bez podmienok. To iba my, ľudia, máme často plno podmienok, ak sa chystáme niečo urobiť. Našu lásku k blížnym tak ohraničuje kopec podmienok. Budem ťa mať rád, ak ..., budem ti pomáhať, ak ..., budem tvojím kamarátom, ak ... Boh taký nie je! A táto pravda je úžasná, ľudsky azda až nepochopiteľná, no predsa platí. Boh nás miluje takých, akí sme, nekladie žiadne podmienky. Chce nám pomáhať na našich cestách. Denne totiž zvádzame boje a zápasy, ale je podstatné, aby sme vytrvali a urobili všetko, čo je v našich silách. Dávid vyšiel do boja proti silnému Goliášovi. Koľkokrát aj my vychádzame do boja a možno sa obávame, ako to dopadne, možno málo dôverujeme Bohu. Dávidových päť kameňov symbolizuje aj našu prípravu pred každodennými rozhodnutiami a zápasmi. Dávid sa pripravil a čo my? Pane, pomôž nám byť aktívnymi, aby sme neupadli do pohodlnosti a lenivosti v našom duchovnom živote, aby sme boli činní v ohlasovaní Božej lásky vo svete. Postoj Dávida, ktorý vynaložil úsilie a pozbieral päť kameňov do kapsy, môže byť aj postojom dnešných ľudí, ktorých denne čaká mnoho konfrontácií s ponukami a pokušeniami tohto sveta. Dávid nerezignoval, ale venoval svoj čas príprave. Nakoniec vyšiel z boja ako víťaz. A stojíme v dnešnej dobe o víťazstvá nad sebou samými, nad zvodmi zlého ducha? Chceme ešte bojovať alebo je pre nás výhodnejšie zotrvať v stave záhaľky a lenivosti? Vyvíjame aktivitu v prospech rastu našej viery a duchovného života? Nebuďme leniví a neprepadnime komfortu a pohodliu, ktoré nám z každej strany ponúka svet. Komfort je síce lákavý a predstava o ňom naozaj priťahuje nejedno srdce. No pravá radosť neprýští z pocitu „spokojnosti“ z vlastnenia materiálnych vecí, to by bola veľmi chabá podstata radosti.
V texte Evanjelia o uzdravení človeka s vyschnutou rukou nachádzame príklad, ako máme vnímať svoju momentálnu nie vždy ľahkú životnú situáciu Slová – vystrel ruku – znamenajú aktivitu zo strany chorého voči Ježišovi. Chorý musel niečo urobiť, aby sa jeho ruka uzdravila. Slová – vystrel ruku – sú výzvou aj pre súčasných kresťanov urobiť niečo viac pre šírenie radostnej zvesti Evanjelia v tomto svete. Prišla nová doba evanjelizácie, doba oveľa väčšej aktivity laikov a ich angažovanosti v spoločnosti. Dôležitá je neustála dôvera v Pána, lebo On je na našej strane, s Ním môžeme naozaj zvíťaziť nad nepriateľom našej spásy, aby sa Božia sláva šírila. Nedôvera Bohu spôsobuje, že človek nadobúda takmer pevné presvedčenie, že iba on vie lepšie vyriešiť problémy, že je väčší a Boh zasa menší. Dôležité je denne prosiť o dôveru v Pána a pripravovať sa na denné boje modlitbou, Božím slovom a prijímaním Eucharistie. Postoj založených rúk a čakania môže človeka uvrhnúť do stavu, v ktorom nemá Boh svoje miesto. / kp /