Úvaha nielen o jeseni nášho detstva
Šuchotavé lístie. Zmes vôní všakovakých plodov. Výstava farieb s bezplatným vstupom, akú vie pripraviť iba ona, kurátorka a autorka zároveň - kráľovná jeseň. Občas príliš silný vetrík znižujúci dosť radikálne pocitovú teplotu. Stop! O jeseni sa predsa oplatí hovoriť aj inak, než len v intenciách jej podmanivých farieb, sychravých tónov počasia a jej všadeprítomného zväčša nechceného, no azda najviditeľnejšieho vedľajšieho produktu - lístia. Alebo už nič viac sa nevojde do pojmu jeseň? Spomeňme si, čo všetko sa dá zažiť iba v jeseni. Zasa vám prichádza na um iba lístie, plody, farby a sychravé tóny počasia? To naozaj nič iné ste v jeseni nezažili? To naozaj nič krásne, povšimnutiahodné a nezabudnuteľné ste neprežili práve počas tretieho ročného obdobia? Spomínajte ďalej, tuhšie, než doteraz. Ja mám na jeseň iba tej naj spomienky. Škôlka. Panáčikovia zo stromu zvaného gaštan, ktorý mimochodom postupne v našich zemepisných šírkach vymiera a hynie takmer od koreňa. Takže o neurčitý počet rokov príde svet nenávratne o panáčikov z gaštanov. O potešenie, také silné a bezprostredné, vyrastajúce z malej figúrky rôznych tvarov a významov, prídu najmä budúci, ešte nenarodení škôlkari. Smutné! Pri tejto príležitosti vyslovujem aj v mene ešte nenarodených škôlkarov úpenlivú prosbu, aby sa strom zvaný gaštan udržal v našich zemepisných šírkach čo najdlhšie, lebo panáčikovia z gaštanov sú viac než len gaštany pospájané do požadovaného tvaru. No, pohnime sa ďalej, smelo. Stretnime ďalší kúsok osobnej jesene. Opäť škôlka? Pravidelné viachodinové predpoludňajšie jesenné prechádzky, plné neriadeného šantenia v kopách napadaného lístia. Sorry, to lístie sa už nemalo objaviť, no, verím, že spomienka naň v tejto predškolskej reminiscencii zahreje a aj po rokoch vykúzli úsmev na nejednej tvári. A fakt, že po takej prechádzke sa jedlo a spalo naozaj dobre, mi potvrdí každý bývalý škôlkar. Ktovie, či aj dnešných technikou nasiaknutých škôlkarov tak od srdca teší skok do kopy lístia alebo vlastnoručne vyrobený panáčik z gaštanov. Že áno? Ozývajú sa mamičky aj oteckovia, no jedným dychom dodávajú, že je čoraz náročnejšie odlepiť oči aj prsty súčasných detvákov od monitora tabletu či počítača. Ja vás, milí rodičia, posmeľujem a povzbudzujem, aby ste deťom zachovali takú jeseň aj zimu, aj jar, aj leto, aké ste vy, sami, zažili. A ak ste nič pútavé nezažili, tak vás o to viac povzbudzujem, aby ste spolu so svojimi deťmi stavali gaštanových panáčikov a skákali do technickými pracovníkmi úhľadne nahrabaných kôp lístia vo vašom mestskom parku, ktoré potom, samozrejme, uvediete do pôvodného úhľadného stavu. Môžete skákať aj v záhrade, ak ju vlastníte alebo zdieľate s vašimi susedmi. Doslova vás vyzývam, hľadiac na súčasný hodnotový chaos v hlavách mnohých detí vyvolaný prečudesnou lobby odkiaľsi ani neviem presne odkiaľ, aby ste všetky činnosti, akokoľvek previazané nielen s jeseňou, konali spolu so svojimi ratolesťami naozaj radostne, nedívajúc sa každú chvíľu na presný čas v mobile. Že už dávno prežívate jeseň tak, ako vám to tu v niekoľkých takých známych inšpiratívnych radách predstavujem? Stop! O jeseni už nepoviem ani slovko. Aj tak som väčšinu času iba vyzýval a povzbudzoval k niečomu, čo je také prirodzené. Alebo nie je? / kp /
Pozn. Vďaka Ti, Pane, za hojnosť plodov z našich záhrad a polí.