V deň spomienky na sv. Jána Pavla II.
V stredu 22. októbra, v deň spomienky sv. Jána Pavla II., sa konal duchovný program v kaplnke charity v Lipanoch. Po prvý raz bolo možné sláviť spomienku na tohto svätého veľkého pápeža, ktorého svätorečil terajší Sv. otec František. Prítomní sa najprv pomodlili Korunku B. milosrdenstva za akokoľvek závislých a ich rodiny. Po úvodnom privítaní sa začala sv. omša, celebrovaná otcom Jozefom Heskem. Otec Jozef v homílii vychádzal zo spomienky na sv. Jána Pavla II..
Prvý pápež, sv. Peter, dostal otázku, či má rád svojho Majstra. Rovnako aj dnes sa nás Ježiš pýta, aký máme k nemu vzťah, či ho skutočne a úprimne máme radi. Pýta sa nás, či sme jeho srdcovkou, aká je naša láska k nemu. Ježiš videl do srdca sv. Petra a predsa chcel počuť odpoveď na svoju otázku. Peter mu odpovedá celkom jasne, a tak sa vyznáva zo svojho vzťahu k Ježišovi. Čo bolo teda rozhodujúce pri výbere prvého pápeža? Áno, bola to láska, na ktorej stála Petrova služba. Bez lásky nie je možné plnohodnotne slúžiť. Každý pápež je služobníkom a pastierom Cirkvi. Vzťah k Ježišovi je teda vecou srdca. Dnes si pripomíname sv. Jána Pavla II, veľkého evanjelizátora a obhajcu života, neúnavného šíriteľa civilizácie lásky. Čim bol motivovaný vo svojej službe? Odpoveď je jednoznačná – láskou ku Kristovi. On naozaj miloval Ježiša a tiež človeka. Miloval Božiu Matku, ktorej úcta sa tiahla celým jeho pontifikátom. Zápasil o dôstojnosť každého človeka. Úcta k životu, i tomu nenarodenému, bola nosným pilierom jeho pôsobenia v Cirkvi. Poukazoval aj na rôzne neduhy v spoločnosti. Pri uvažovaní nad posolstvom jeho pontifikátu nám vyvstáva základná otázka: Čo znamená byť človekom? Svet okolo nás nám ponúka odpoveď, ktorá sa však nezhoduje s hodnotami Evanjelia. Byť človekom neznamená žiť konzumne a nemysliac pritom na večnosť. Byť človekom znamená žiť dôstojne, tvoriť hodnoty, ktoré pretrvajú, milovať nezištne a nie z vypočítavosti. Sv. Jánovi Pavlovi II. záležalo na skutočnom šťastí každého človeka, pretože dôstojnosť možno veľmi ľahko stratiť naviazanosťou na pôžitok. V závere svojej pápežskej služby bol už fyzicky vyčerpaný a hendikepovaný, no aj napriek tomu navštevoval mnohé krajiny a povzbudzoval ľudí, aby sa nebáli otvoriť svoje srdce Bohu. Nepozeral na svoj zhoršený zdravotný stav, neľutoval sa, ale išiel v ústrety každému človeku. My často myslíme iba na svoje choroby a ťažkosti, sme zakuklení v sebe a prestávame slúžiť svojou láskou okoliu. Príklad sv. Jána Pavla II. chce aj nás povzbudiť, aby sme s odvahou vykročili k našim blížnym a venovali im svoj čas.
Pane, nech naše srdce je plné vďačnosti a lásky voči Tebe aj našim blížnym. Aby sa odkaz života sv. Jána Pavla II, ktorý vyrastal z lásky a úcty, prenášal aj do našich životov.
/ kp /
Na záver jedno osobné svedectvo súvisiace s osobou sv. Jána Pavla II.
Sv. Jána Pavla II som mal možnosť osobne vidieť trikrát. Najprv to bola Levoča v roku 1995, potom Rím v 1998 a napokon Rožňava v roku 2003. Veľmi si cením, že som mohol zažiť tohto veľkého pápeža, lietajúceho pútnika, apoštola Božieho milosrdenstva, láskavého sprievodcu životom človeka a zástancu ľudskej dôstojnosti. V Levoči v roku 1995 sme naňho čakali plní nedočkavosti. Celú noc pršalo, no ráno pred jeho príchodom pod Mariánsku horu sa vyčasilo a zasvietilo slnko. Jeho slová nás potom obliali ako lúče slnka a vliali nám nádej do našej každodennosti. Nedá sa zabudnúť na takéto vzácne chvíle. Potom v roku 1998 sme putovali za pápežom do Ríma. Počas audiencie na Námestí sv. Petra sa prihovoril aj k nám, veriacim z malej farnosti okresu Sabinov. Až mi srdce podskočilo, keď pápež prečítal názov našej obce. S jeho požehnaním sme sa potom vracali do svojich domovov. V roku 2003, s podlomeným zdravím, putoval sv. Ján Pavol II aj do Rožňavy pod vrch Rákoš. Toto stretnutie s ním sa ma dotklo najviac. Každé slovko, vyrieknuté vyčerpaným pápežom, sa mi vrylo do srdca naozaj nezmazateľne. Pri jeho slovách, plných povzbudenia, vypovedaných z úprimného otcovského srdca, som sa celý chvel. V duchu som ďakoval Bohu za tohto pastiera neutíchajúcej lásky voči všetkým ľuďom. A dnes, keď si ho uctievame ako svätého, sa mi znova vynárajú obrazy z minulosti, kedy mi Pán doprial vidieť pápeža, ktorého myšlienkové posolstvo je nesmierne bohaté a v mnohom inšpirujúce. / bv /