Veľkonočné "obavy"?
Ráno, Veľkonočný pondelok. Sv. omša s čítaním Evanjelia o ženách, ktoré so strachom, no zároveň i s veľkou radosťou bežia oznámiť apoštolom správu, že Ježiš žije a že ho uvidia v Galilei. Aj my, všetci sme pozvaní rozhlasovať túto prekrásnu zvesť, zvesť, ktorá napĺňa ľudské srdce nádejou, že Boh nám v Ježišovi dáva nový život. Sme pozvaní to rozhlasovať nielen slovami, ale aj postojmi a skutkami. To, že Ježiš nezomrel, je predsa fundamentom našej viery a stalo sa to základom ďalšieho ohlasovania v dejinách i dnes. Sv. omša však končí. A s ňou často aj slová, ktoré sme tam počuli. Do našich domovov sa nie vždy dostanú, ich posolstvo nie vždy prenikne do ľudského srdca. Vieme, že On vstal, no už sa akosi "neponáhľame", aby sme to zvestovali, aby sme sa tým posilnili vo viere. Potom prichádzajú na rad v mnohých obciach i mestách tradičné veľkonočné zvyky, o ktorých mimochodom istý americký spravodajský portál píše ako o postrachu najmä pre ženy. Doslova opisuje, ako vyzerá Veľká noc na Slovensku a že byť ženou u nás je naozaj mimoriadne nebezpečné. Spomínané tradície samé o sebe sú vhodným spestrením Veľkej noci, ak sa to s nimi nepreháňa. Voda ako symbol očisty a života sprevádza človeka a je preňho nepostrádateľná. S vodou sa stretávame aj v liturgii Veľkonočného trojdnia, no na Veľkonočný pondelok sa z nej často stáva iba bezduchý nástroj na čo najväčšie „zliatie“ dievčat a žien, ktoré potom často maródujú aj niekoľko týždňov. Zo symbolických oblievačiek plných zábavy, smiechu a dobrej nálady sa nie raz stávajú hotové „popravy vodou“, kedy síce nikto neumiera, no môže schytať vážne zdravotné komplikácie. A k tomu sa celkom bežne priradzuje alkohol v neprimeraných množstvách podávaný aj chlapcom mladším než 18 rokov. Takto sa z na prvý pohľad pekného Veľkonočného pondelka odoberá jeho duchovný význam a neprimeraným vykonávaním tradícií dochádza k tomu, že Veľkonočný pondelok zatienia obavy rodičov o ich deti. Kde je môj syn, čo je s ním, je ešte triezvy, nenechajú ho kamaráti ležať niekde na ceste? Aj takéto otázky plné strachu si potom kladú rodičia a príbuzní. Prečo musí pri tradíciách nielen na Veľkú noc asistovať alebo dokonca hrať hlavnú úlohu alkohol? Nešlo by to aj bez neho? Aj tohtoročný Veľkonočný pondelok bol dňom, kedy sa ulievalo a ulievalo. Nehovorím, že všade. Dopravný servis istého rádia už predpoludním hlásil, že na nemenovanej frekventovanej ceste sa motá hlúčik podguráženej mládeže, tak aby si vodiči dávali pozor. V uliciach miest a obcí síce hliadkovalo viac policajtov než po iné dni, no myslím, že takto sa problém s alkoholom u mnohých tínedžerov nevyrieši. Je smutné, ak sa v deň Veľkonočnej oktávy, kedy slávime Ježišovo vzkriesenie súvisle osem dní, hovorí v správach o mládeži, ktorá stráca svoju dôstojnosť vplyvom alkoholu. A ešte smutnejšie je, keď si sadá niekto s čo i len nepatrným promile v krvi za volant, a tak ohrozuje nielen seba a spolucestujúcich, ale aj ostatných účastníkov premávky. Deň plný zábavy vyvolanej alkoholom a inými povzbudzujúcimi látkami sa potom naozaj rýchlo môže zmeniť v ľudskú tragédiu, smútok a beznádej. Prečo by sa nedalo zabávať aj bez alkoholu? Že to nejde? Že je to absolútne nemysliteľné a ani tými najpádnejšími argumentmi neospravedlniteľné? Svedectvá tých, ktorí sa dokážu zmysluplne zabávať bez čo i len kvapky čohokoľvek ostrého hovoria samé za seba, že to ide. Tradície zachovávajme, zveľaďujme a rozširujme, no s čistou hlavou! Aby Veľká noc bola naozaj sviatkom radosti, porozumenia a nie časom vyvolávajúcim rôzne obavy najmä zo strany rodičov, ktorých deti padajú na dno pohárika a nedokážu mu odolať. Gréckokatolíci majú pekný a výstižný názov pre Veľkonočný týždeň, volajú ho Svetlým, najmä jeho prvú časť. Nech teda pre každého, kto prijal správu o Vzkriesenom s radosťou a v úprimnosti, je táto správa svetlom jeho pozemského putovania, smerom, ktorý vedie k plnohodnotnému životu v milosti, skutočnej slobode, láske a zodpovednosti. Nech je Vzkriesený posilou a pomocou pre všetkých, ktorí nezvládajú boj so závislosťou, aby ich vedomie o Kristovej blízkosti napĺňalo nádejou, že bojovať sa oplatí.
Odprosujeme Ťa, Pane, za hriechy opilstva a neviazanej zábavy, ktoré šliapu po ľudskej dôstojnosti a z človeka robia spútaného otroka. Stoj aj pri rodičoch tých detí a mladých, ktorí prepadli rôznym závislostiam, nech neklesajú na duchu. / kp /