Viera kedysi a dnes
„Pozrite, ako sa milujú“ tak sa hovorilo o prvých kresťanoch. A čo ostalo z tej lásky po dvetisíc rokoch? Kde sa podela vzájomná pohostinnosť, ústretovosť a porozumenie? Alebo sa nám zdá obraz života vtedajších kresťanov iba nedosiahnuteľným ideálom? Vari už nemožno v dnešnej dobe kráčať po ceste, ktorou išli naši predkovia vo viere? Ani vtedy nebolo všetko také ideálne a dokonalé, no verše zo Sv. Písma o vzťahoch v prvých kresťanských komunitách sú veľkým povzbudením a výzvou aj pre nás, ľudí 21. storočia. Sú pre nás odpoveďou na otázku ako žiť svoju vieru. Viac mysleli na dobro toho druhého, než na svoje. S radosťou sa schádzali na sláveniach a pri lámaní chleba, s veselým duchom a prostým srdcom požívali pokrm – Eucharistiu. Čo z tohto ich nadšenia pre Krista ostalo v ľuďoch dnešnej doby? Kde je Kristova láska, ktorá všetkých napĺňa, spája a zjednocuje? Ako vyzerá naša viera? Stotožňujeme sa s Tým, v ktorého veríme? V encyklike Lumen Fidei pápeža Františka sa píše, „že vo viere nie je Kristus len tým, v ktorého veríme, maximálnym zjavením Božej lásky, ale aj tým, s ktorým sa spájame, aby sme mohli veriť.“ Teda viera je vzťahom, nadväzovaním kontaktu, a preto nie je ukončeným procesom, kde už netreba nič zveľaďovať, kde už netreba na ničom popracovať. V minulosti jestvovali rôzne ideológie, ktorého sa snažili preberať črty náboženskosti, aby pôsobili vierohodne. Hovoríme, že sa chceli stať novodobým náboženstvom. Vychádzali z istých téz a myšlienok, predostreli ľuďom to, čím chceli upútať a imponovať. No, vždy šlo iba o hľadanie „predmetu, nejakého myšlienkového obsahu“, avšak bez vytvárania vzťahu k poznávanému. Viera v Boha však ide ďalej, ide do vzťahu, do živého a neustáleho kontaktu s človekom. Viera sa podieľa na formovaní a architektúre ľudských vzťahov i vzťahov človeka s Bohom. Viera si všíma človeka, chce byť preňho skutočným svetlom vedúcim k plnému životu podľa Božej vôle. Jej stredobod je inde než iba v nejakých uchu lahodiacich slovách, ktoré však nemajú pevné základy. Viera ide ruka v ruke s láskou a pravdou. Koľké izmy vyrukovali v dejinách a obhajovali svoju pravdu, no dnes už zapadli prachom zabudnutia, na druhej strane akoby vstávajú z popola ďalšie iné, aby zásadným spôsobom zaujali človeka svojím programom. V čase krízy je človek viac náchylný nechať sa zmanipulovať a tak odbehnúť od hľadania skutočnej pravdy o sebe a svete. V Bohu máme zdroj pravdy, ktorá oslobodzuje od tiaže iných „právd“. Zverme sa do Božej ochrany a oddajme sa Pravde, ktorá nevedie na zradné scestia, ale k objaveniu skutočných hodnôt.
Pane, nech sa aj dnešní kresťania snažia nachádzať vo svojej viere v prvom rade vzťah, stretnutie s Tebou. Aby viera bola svetlom, ktoré prežiaruje a vedie po správnej ceste. Aby viera nebola odtrhnutá od lásky a pravdy. / kp /