Za Ukrajinu
Predpokladám, že asi každý z nás by bol radšej, keby informácie typu " Ukrajina na pokraji občianskej vojny" neplatili a keby bola realita úplne iná. Ukrajina však opäť zapĺňa stránky svetových i našich médií. Jeden z hedlajnov nastoľuje otázku, možno prehnanú, možno neopodstatnenú, a predsa na zamyslenie: Hrozí nám 3. svetová vojna? Možno aj Vás pri vyslovení tých slov o svetovej vojne mrazí. Skutočnosť je však až nepríjemne znepokojujúca. Východ Ukrajiny sa ocitol v ohni nepokojov, najmä tých etnických. Západ obviňuje Rusko zo zasahovania do vnútorných záležitostí na Ukrajine a Rusko posiela ako bumerang rýchlu a na prvý pohľad takú "jednoznačnú" odpoveď, že nemám s konfliktom na Ukrajine nič spoločné. O akú vojnu tu ide? Viac o tú reálnu, ktorá by mohla začať zvýšenou eskaláciou napätia alebo o tú slovnú, v podobe prestrelok a vzájomného obviňovania sa medzi svetovými mocnosťami? Komu pomôže toto hašterenie bez výsledku, ktorý by viedol k riešeniu situácie na Ukrajine mierovou cestou? Mám pocit, a myslím, že nie iba ja, že konflikt na Ukrajine je čoraz viac podnecovaný a motivovaný z istej strany. Čo si však myslia samotní Ukrajinci? Určite by privítali pokoj. Určite nechcú občiansku ani inú vojnu. Ten, kto pobáda k násilnostiam, netlmočí väčšinový názor spoločnosti. Už dnes je svet posiaty množstvom väčších i menších vojnových konfliktov, už dnes trpí mnoho civilistov a celkovej stabilite to určite neprospieva. Možno si kladiete otázku, čo s tým? My, kresťania, by sme o to viac nemali zaujať postoj ľahostajnosti a nezáujmu o dianie vo svete. Veď, Kristus svojím príkladom ukázal čosi iné - milovať až do krajnosti, "umývať nohy" láskou slúžiacou a obetavou, výjsť v ústrety chorým, modliť sa aj za nepriateľov, byť nablízku tým, ktorí trpia. A práve modlitba za tých, ktorí sa nechali vtiahnuť do takpovediac umelo vytvorených a krymským "nebezpečným precedensom" motivovaných konfliktov i modlitba za tých, ktorí ich riadia zobďaleč, je postojom kresťana, ktorému záleží na dobre a pokoji. Počas Veľkého týždňa kolovala sociálnou sieťou akcia - Modlitby a pôst za Ukrajinu - do ktorej sa bolo možné zapojiť na Veľký piatok, 18. apríla. Aj takto sa možno spojiť s trpiacimi i tými, ktorí osnujú toto utrpenie a nepokoj. Modliť sa a postiť - to je cesta z ľahostajnosti k angažovanosti nás, kresťanov. A nielen na Veľký piatok. Názor, že ide o obranu " práva na sebaurčenie menšín" v rámci celej Ukrajiny predsa nemôže obstáť na medzinárodnom poli, ani "pomoc" etnickým Rusom nemôže byť zámienkou na rozpútanie vojny. Potom by sa celá situácia začala nápadne podobať tej spred vyše sedemdesiatich rokov, keď sa postupným obsadzovaním a okupovaním určitých území aj v rámci Československa začala rozpínavá fašistická politika. A ostatné štáty volili vyčkávací postoj. Netvrdím, že odpoveďou na nepochopiteľné a medzinárodným právom neakceptovateľné kroky treba odpovedať silou, avšak ani cesta postupných sankcií nie je dostatočnou. Dôležitá je jednota a hľadanie východísk z naoko patovej situácie, v akej sa ocitla Ukrajina.
Preto táto výzva k modlitbám a pôstu za Ukrajinu patrí naozaj každému človeku, ktorému nie je ľahostajný vývoj udalostí v tejto našej susednej krajine.
Pane, prosíme Ťa za predstaviteľov svetového spoločenstva, aby našli spoločnú reč pri riešení konfliktu na Ukrajine. Nech separatizmus nie je spôsobom ako poukazovať na problémy v spoločnosti. / kp /